a dá skĺbiť práca lekára s prácou poslanca a ako sa mu darí plniť vlastný predvolebný program, čo je pre neho prioritou – to sme zisťovali minulý týždeň.
Aké pozitíva a negatíva má práca poslanca?
Keďže činnosť vo verejnom záujme je nielen mojou prácou, ale aj hobby, vnímam ju ako pozitívum. Už v povahe mám zakomponovanú službu občanom. Nie je to klišé, túto povinnosť som cítil od detstva. Napokon, pôsobím v profesii, kde je pomoc ľuďom prvoradá. Negatívom je možno časté cestovanie a neskoré nočné návraty domov. Tieto nepríjemnosti však obyčajne vyváži dobrý pocit, keď sa človeku podarí vybaviť niečo dobré. Poslanectvo teda vnímam prevažne ako pozitívum.
Aké problémy v rámci oravského zdravotníctva ste už prejednávali v Komisii zdravotníctva?
Poslancom ŽSK som druhé funkčné obdobie. V minulom bolo viacero vecí, ktoré sa začali. Práve Komisia zdravotníctva vtedy tlačila na riaditeľov a udávala trend, aby sa znížilo zadĺženie nemocníc. Ja som bol autorom myšlienky na oddlženie všetkých štyroch nemocníc, ktoré patria pod ŽSK. To sa minulý rok udialo, zakomponovalo sa to do rozpočtu a myslím, že vďaka tomu patria nemocnice v našom kraji ku kondične najlepším v republike. Žiadna z nich už totiž nie je stratová, každá funguje v určitom štandarde. V rovnakom trende sa pokračuje aj v tomto volebnom období, i keď komisia je menej konsenzuálna, ako predtým. Prebehli už tri úpravy rozpočtu, ktoré zakaždým predstavovali navýšenie rozpočtu, smerujúce do investičnej činnosti. VÚC podporila aj rekonštrukciu trstenského detského oddelenia. Väčšinu síce financuje EÚ, časť však ide z vlastných nemocničných zdrojov a časť musel dodať aj zriaďovateľ. Podobné veci sa vždy podporovali. V Dolnom Kubíne VÚC napríklad prispel 120 miliónmi na blížiacu sa rekonštrukciu operačných sál, v Trstenej sa podporila tvorba informačného nemocničného systému. Financie idú aj na prístrojové vybavenie nemocníc. Na ostatnom zasadnutí komisie minulý pondelok sa schvaľovalo 2,5 milióna pre NsP Trstená na nákup nového röntgenu pre detské oddelenie. Súčasný prístroj má totiž už takmer tridsať rokov. Na prístroje sa bude, samozrejme, prispievať aj naďalej.
V podkladoch o dochádzke na zasadnutia komisie zdravotníctva a zastupiteľstva sme si všimli, že na zastupiteľstvá chodíte pravidelne. Sú tam však aj dve vaše absencie na zasadnutiach komisie. Prečo?
Na jednom zasadnutí komisie som naozaj nebol, ale len preto, že som sa o ňom dozvedel v Juhoslávii. Bol som totiž na dovolenke a o zasadnutí ma informovali neskoro. Inak sa však snažím chodiť pravidelne, dokonca aj navyše, keďže som tiež predsedom poslaneckého klubu. Vždy pred rokovaním sa minimálne raz stretávame na grémiu, kde prídu všetci predsedovia klubov, nastolíme konkrétnu problematiku a spoločne hľadáme konsenzus. Buď sa dohodneme, alebo nedohodneme na možnom riešení. Na poslednom grémiu sme napríklad hovorili o už avizovanom pláne na miliardový úver. V súčasnosti oslovujem ľudí, zisťujem ich názory a stanoviská. Rozoberali sme aj návrh o centralizovaní okresných správ ciest. Oklieštiť by sa mali regionálne strediská. Nie je ešte isté, či budeme k tomu naklonení. Obávame sa totiž, že centrálne stredisko by právomoci regiónu „stiahlo“ do vlastných rúk a kompetentní ľudia, ktorí by v regióne ostali, by nemali právomoci takmer žiadne. Činnosť sa teda nekrúti len okolo zasadnutí komisie.
Ako sa dá skĺbiť práca lekára s funkciou poslanca?
Je to isté vypätie a je to aj náročné. Ja som však vo svojom živote zvyknutý venovať sa viacerým veciam. Viete, nikdy som nerobil menej ako tristodvadsať hodín mesačne, nerobí mi teda problém skĺbiť viac funkcií. Som konštrukčne zdatný, takže ani to mi nerobí starosti. I keď doma s mojím pracovným časom veľmi spokojní nie sú.
Čo sa chystáte predniesť na zasadnutí v najbližšej dobe?
Nedávno mali na mňa zopár požiadaviek starostovia a primátori. Chcú „vysprávkovač turbo” – prístroj, ktorý pomáha pri rekonštrukcii ciest. Komunikácia sa vyfrézuje a tento stroj jamu vyplní. Náš región ho nemá. Začal som teda rokovať s OSC. Budúci týždeň sa máme s riaditeľom dohodnúť, ako budeme pokračovať. Starostovia na ZMOHO mali na mňa požiadavku na úpravu železničného mosta smerom na Brezovicu, ktorý je príliš nízky. Tento problém by sa mohol dať riešiť v prípade schválenia už spomínaného úveru, pretože časť peňazí by mala ísť na rekonštrukciu ciest. Peniaze by sa však mali použiť vo viacerých oblastiach, pretože úver by bol flexibilný a banka by teda nemala podmieňovať používanie týchto peňazí. To sa týka aj mosta smerom na Zábiedovo, o ktorom ma starosta Ján Banovčan informoval, že je priveľmi úzky. A niekoľko ďalších vecí.
Darí sa vám plniť predvolebný program, ktorý ste si stanovili?
Myslím že áno, aj keď je to vždy beh na dlhé trate. Nedá sa totiž naplniť narýchlo. Všetko je otázka peňazí a pravdepodobne aj kvôli tomu podporíme úver, aby sme mali z čoho čerpať. Úver pripravujeme tak, aby bola rezerva aj pre tých, ktorí prídu po nás.