O tom, že motokros patrí medzi fyzicky náročné športy netreba diskutovať. Niekomu sa môže zdať, že si sadnete na motorku a tá vás povezie. No to je veľký omyl!
Svoje obdobia si zažil aj jeden z najlepších oravských motokrosárov Oravy – Daniel Kristofčák. Obľúbenému športu sa venuje 10 rokov. Boli časy, keď sa darilo viac, inokedy menej. Nemalú mieru na Danielovej záľube k motokrosu mal jeho otec, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami. Jeho odkaz však akoby tu ostal naveky. Po sezóne 2004 sa Daniel trochu stiahol. Jeho „znovuzrodenie” prišlo tento rok, kedy v seriáli majstrovstiev Slovenska v motokrose skončil na treťom mieste. „Tretí som už raz bol, ale to bolo v endure. V motokrose je to teda prvý úspech.“
Jeho Honda s obsahom 450 cm3 je podobná tým, na ktorých jazdia pretekári v rámci majstrovstiev sveta MX 1. Rozdiel je akurát v tom, že Oravčan nemá továrenské zastrešenie. Niet divu, že ho preteky MX 1 inšpirujú. Najlepší enduro jazdec na Orave – Štefan Svitko – sa svojho času vyjadril, že jeho vzorom v motokrose je Antonio Cairoli z Talianska. Netreba pridlho hádať, kto to je v Danielovom prípade, aj keď fenomenálny Talian jazdí seriál MX 2. „Podľa mňa si z jazdy Antonia Cairoliho treba zobrať jeho spôsob jazdenia, bez ohľadu na to, že fyzicky všetkých pretekárov prevyšuje,“ tvrdí Daniel Kristofčák.
Pred Danielom skončili v tomto ročníku Andrej Vilčík z Modry a Radek Bohuslav z Nitry. K výkonnosti súperov sa Nižňan vyjadril náležite. „Rešpektujem kvality súperov, no nestaviam si len krátkodobé ciele. V nasledujúcej sezóne sa chcem zlepšiť vo všetkých smeroch. Som si však vedomí, že množstvo vecí, ktoré ovplyvňujú prípravu, súvisia s tvrdou prácou.“
V príprave na motokros musel mnoho zmeniť. Narozdiel od country crossu je motokros rýchlejší. Je to vlastne šprint, kde sa každé zaváhanie tvrdo trestá. „Dvakrát v týždni aplikujem tréning na motorke a dvakrát behám.“ Dobrého tréningu teda nie je nikdy dosť. Berúc do úvahy poveternostné podmienky, ktoré na Orave panujú počas zimy, je viac než isté, že sa s tým oravskí motokrosári nedokážu zmieriť. Daniel už teraz kuje plány pravidelných tréningov v Maďarsku. „Do Maďarska chodíme cez víkendy. Predpokladám, že tohtoročná príprava v teple obsiahne 30 tréningových dní.“
Ťažko povedať, či je to dosť, alebo málo. Isté je, že je to rozhodne viac, než v predchádzajúcej sezóne.
Tréning na nižňianskej trati, Rúbanke, je v poslednom čase problematický. Bratia Kristofčákovci majú v mene Motokrosového klubu Nižná 80 % pozemku v prenájme. Ďalších 20 % má druhý nájomca, ktorému však samotné tréningy nevadia. Problémy sa totiž väčšinou týkajú menej tolerantných občanov, ktorí svoje sťažnosti ohľadom hluku adresujú na obecné zastupiteľstvo v Nižnej. To je chvalabohu športu a motokrosu naklonené. Samotné tréningy Danielovi trvajú približne jednu hodinu. Výrazne v nich využíva asistencie Emila Bolibrucha, ktorý mu meria časy jednotlivých položiek.
Daniel Kristofčák je, na rozdiel od konkurencie, aj sám sebe mechanikom. Tiež mu však veľa pomôže brat Martin. Náhradné diely mu posiela ďalší brat Lukáš priamo z USA. „Lukáš nám z Ameriky zasiela komponenty v omnoho lepších cenových reláciách, než by sme si ich zaobstarali na Slovensku.”
Do tímu jedného z najlepších motokrosárov v nižnianskej histórii možno zaradiť aj Štefana Hlavaja. „Stará sa mi o celkovú réžiu počas pretekov. Milan Jurkovec ho na sezónu vybavil „obutím“ na motorku.”
Motokrosový klub Nižná má teda určite čo bilancovať. Okrem zorganizovania náročných pretekov stredného Slovenska má vo svojich radoch výborného pretekára. Nielen Daniel je zvedavý, ako bude vyzerať hodnotenie v budúcom roku.
Autor: tb