Článok pokračuje pod video reklamou
o rodáka Antona Habovštiaka. „Nemá fotodokumentácia oravského regiónu, jeho prírody, architektúry, ľudí – ich oblečenia, práce a spôsobu života – nemôže v plnom rozsahu a v dynamike času osvetliť aj pracovný a morálny profil oravského rodáka. Predsa je však i bez hlasných slov výrečná,“ píše popredná slovenská jazykovedkyňa, ktorá si od manžela vyslúžila neoficiálny prívlastok „Oravka acclimatisée“ (zdomácnená Oravka). Sama o svojom vzťahu k Orave hovorí: „Hoci som nebola rodom z Oravy, manželov rodný kraj, jeho prírodné krásy i ľud, čo v ňom žil v súlade s prírodou i s božími a svetskými zákonmi, som si vrúcne zamilovala.“ Ešte pred príhovorom K. Habovštiakovej je báseň mladého básnika, námestovského rodáka, Andreja Habláka. Potom však nasleduje iba reč obrazov starej a novej Oravy.
Knihu zostavili podnikateľ a podporovateľ kultúrnych aktivít Marián Grígeľ, riaditeľ Gymnázia A. Bernoláka v Námestove Peter Kuľha a traja študenti tejto školy Michaela Nováková, Anton Kondela a Jakub Ptačin. Publikované staré fotografie zostavovatelia získali z archívov obyvateľov, obecných úradov, Oravského múzea a Matice slovenskej. Aktuálne – farebné fotografie zhotovili spomenutí študenti námestovského gymnázia.
Publikácia fotodokumentačne predstavuje všetky oravské obce. (V prvom vydaní chýbajú Brezovica a Kraľovany, ktoré však budú v dotlači do knihy doplnené.) Dedinám sú v knihe venované štyri strany fotografií a mestám šesť. Súčasnosť zachytávajú farebné fotografie, minulosť zas čiernobiele.
Na prednú stranu obálky si zostavovatelia vybrali dva symboly Oravy: do popredia vystupuje socha P. O. Hviezdoslava a v pozadí sa do oblohy týči Oravský hrad. Tvár slovenského barda je otlčená, smutná. To výrečne hovorí o súčasnom vzťahu časti Oravcov, ale aj Slovákov všeobecne, ku kultúre. „Nuž takto to dnes s nami vyzerá,“ akoby si myslel Hviezdoslav.
A aj ďalšie fotografie v knihe mlčky o veľa veciach svedčia. O tom, čo sa zachovalo z identity tohto kraja, z jeho kultúry a čo z toho rozvíjame ďalej. Či je toho dosť, alebo málo, na to si môže každý, kto si knihu pozorne prezrie, odpovedať sám.
