azývajú „smradľavka“ alebo „vajcovka“, sa nachádza hneď vedľa oporného múru. Ako nám povedal starosta obce František Škapec, najväčšiu iniciatívu na jeho zachytenie a uchovanie vyvinul 72-ročný Štefan Maťašák. „Ako chlapec som tam chodil po vodu. Ľudia ju radi pili, lebo bola zdravá, hoci zapáchala ako skazené vajcia,“ povedal nám Štefan Maťašák. „Vtedy chlapi nechodili na pivo do krčmy ako teraz, ale pili túto vodu. Vždy v nedeľu, keď tu Babínčania a Vaňovčania prišli do kostola a po omši sa vracali domov, šli sa najskôr napiť smradľavky. Chodili pešo a v lete, keď boli horúčavy, im to veľmi dobre padlo,“ spomína Š. Maťašák. Prameň dedinčania využívali dlhé roky, ale asi pred desiatimi rokmi, keď zregulovali potok a vybudovali na ňom nádrž pre hasičov, sa prameň stratil. Presnejšie, bol zakrytý zeminou a skalami. „Pred reguláciou tiekol potok viac po pravej strane okolo brehu. Pri prameni bol vtedy námel a bol k nemu dobrý prístup,“ vysvetľuje Š. Maťašák. „Keď teraz začali robiť oporný múr, prameň som našiel a starosta mi pomohol, aby sme ho zachovali.“ Na mieste prameňa uložili betónové skruže, aby bol z brehu prístupný. Zo strany oporného múru je nechaný otvor, ktorým siričitá voda vyteká. Štefan Maťašák si však myslí, že do prameňa už presakuje voda z potoka a tým ho znehodnocuje. V súčasnosti sa ešte na brehu dokončujú práce na stavbe oporného múru. Neskôr bude priestranstvo nad múrom vyasfaltované, pretože obec tam plánuje vytvoriť plochu pre trhovisko. Až potom bude možné prameň vyčistiť, prípadne urobiť aj jeho chemický rozbor a uvidí sa, či to bude tá stará dobrá „smradľavka“, aká bývala.
V hruštínskom chotári bolo kedysi množstvo studničiek. Ako však hovorí Š. Maťašák, keď polia zmeliorovali, studničky boli zničené. „Veľa ich bolo hlavne Za vodou. Studničky dnes zostali už len po lesných lúkach, lebo tam melioráciu nerobili,“ pripomína hruštínsky pamätník.
Autor: rj