Článok pokračuje pod video reklamou
Peter už ako 15-ročný inklinoval k aktivitám saleziánov. Jeho matka, ako každá matka milujúca svoje dieťa, chcela, aby sa vo svojom presvedčení najprv utvrdil. Preto ho požiadala, nech pred definitívnym rozhodnutím absolvuje i základnú vojenskú službu. Po návrate z nej však už obaja vedeli, že jeho túžba stať sa misionárom je i jeho poslaním. Peter je druhým najstarším dieťaťom. Jeho dvaja bratia a sestra si založili rodiny, jeho rodinou sa stali saleziáni. On je koadjutor, salezián brat. Svoju misiu plní v ďalekom Azerbajdžane.
Ako sám hovorí, pomoc pre azerbajdžanské deti je len jedna zo sociálnych činností, ktoré ich misia má. Je to aj množstvo sociálnych programov pre chudobné deti a rodiny. Sponzori i donori sú štedrejší a niekedy dokonca trvajú na tom, aby vedeli, o ktoré rodiny či deti ide. Chcú vidieť ich fotografie, poznať ich osudy. Oni však vždy zostávajú v anonymite. Pomáhajú pri zabezpečení základných potravín pre deti. Veď mnohopočetné rodiny bez otca, ktorý ich opustil, ich matka v žiadnom prípade nedokáže uživiť. Svoje ochranné krídla rozprestierajú i v čase chorôb. Operácia slepého čreva stojí v priemere 250 dolárov, ale mesačný príjem rodiny je len 200 dolárov. V tejto ďalekej krajine žije už tri roky.
Zo Slovenska tam však nie je sám. Kňaz Štefan Kormančík je tam už sedem rokov. Za toto obdobie ich misia pomohla minimálne 80 deťom v núdzi. Ich hlavnou úlohou je i šírenie poslania kresťanskej cirkvi, prežívanie kresťanstva a jeho význam pre mladých ľudí. Ďalším poslaním je realizácia projektu vzdelania povinnej školskej dochádzky. Kvalita vyučovania a úroveň získaných vedomostí je nepostačujúca. Kvalifikovaní pedagógovia sa za výhodnejšie finančné ohodnotenie venujú doučovaniu. Ich projekt finančne podporila rakúska vláda a tak získali 20 pedagógov, ktorí vyučujú i mamažujú kvalitnejší vzdelávací proces. Významnú úlohu v projekte hrá financovanie. Veď ak policajt či žena upratujúca v solventnej domácnosti zarobia 200 dolárov, učiteľ len 50! Ich projekt sa síce v roku 2008 končí, ale už dnes vedia, ako v ňom budú pokračovať.
Pozitívom je, že deti dostávajú knihy bezplatne. Školská dochádzka by mala byť povinná 11 rokov, ale často je to v praxi realizované ako 9+2 a tie dva sa chápu ako nepovinné. Štefan vie, že hoci vyučujú takmer bez pomôcok a ako triedy im slúžia prenejaté priestory reštaurácií, vykonali záslužný kus práce, a vedia to i deti. Sedem z nich navštívilo 29. septembra Festu, sviatok saleziánskej mládeže v Poprade.
Spolu s nimi najskôr do Popradu a potom na Oravu prišli i dve bývalé misionárky – Janka Šarišská, špeciálna pedagogička z Prešova, a inžinierka ekonómie Alenka Vojenčiaková, ktorá už absolvovala jednu sibírsku misiu spolu s Donom Jurajom Kyseľom (bývalým kňazom farností Kňažia, Bziny, Medzibrodie) a ktorá má po otcovi, podobne ako kňaz Štefan Kormančík, oravský pôvod.
Dievčatá - misionárky sa na svoju jednoročnú misiu pripravujú rovnako dlhé obdobie. Ich odchod už však rodičia prežívajú omnoho ťažšie ako samotnú prípravu. Slovenskú misiu v Azerbajdžane tvoria viacerí Slováci, a tak sa i ich chovanci naučili niekoľko slovenských slov. Usmiata Lamia nám prezradila, že sa jej páčila Festa, ale najviac to, že sa tu ľudia stále usmievajú.
