Článok pokračuje pod video reklamou
boli nováčikom. Aspoň čo sa týka klubu. Väčšina hráčov však už s touto súťažou skúsenosti mala ešte z čias pôsobenia v TJ OFZ Istebné. V Istebnom však tento šport prestal byť lukratívny, a tak vedenie zvážilo, kde sa prichýliť. Pomocnú ruku im podala samospráva Jasenovej. Napriek tomu, že Jasenovčania minuloročnú kvalifikáciu o postup do II. ligy prehrali s Revúcou, odstupujúce SCP Ružomberok im cestu uvoľnilo. „Je to markantný rozdiel. Jednotliví hráči v II. lige sa na zápasy pripravujú oveľa serióznejšie, než v nižšej súťaži. Celé naše družstvo však vychádza zo skúseností, ktoré nazbieralo zamlada. Vieme, že máme ešte nevyužitý potenciál, ale v civilnom živote sme naozaj zaneprázdnení. Využívame to, čo máme nahrané z minulosti. Deficit iných vecí nahrádzame skúsenosťou,“ dodáva líder tímu František Kováč.
Aj keď dnes hrajú muži za Jasenovú, všetko sú to bývalí hráči Dolného Kubína. Káder pozostáva z hráčov: František Kováč, Juraj Jonák, Pavol Grobarčík, Jozef Kozák, Radovan Bugan (na hosťovaní), Dalibor Mikuláš.
ZRANENIE JE LIMITOM VŠETKÉHO
František Kováč je v družstve Jasenovej jednotkou. Za tie roky sa vyprofiloval na útočného hráča, ktorý neudiera do loptičiek ako jednoúčelový stroj. Skúseností má naozaj na rozdávanie. Vo svojej hre využíva veľkú dávku taktickej vyzretosti, pri ktorej sa menej skúsený hráč zapotí. Forhand aj backhand prevažne zahráva topspinom (horná rotácia loptičky). Vie si však na svoju príležitosť počkať. Františka nezastihol začiatok minulej sezóny v najlepšej forme. „Na raketu som aplikoval až príliš hrubé poťahy. Loptičky mi jednoducho nepadali na stôl. Mal som dve možnosti. Buď zvýšim počet tréningových jednotiek alebo vymením poťahy. Prvú možnosť som ihneď vylúčil. Preto som si nalepil tenšie poťahy a ihneď som zaznamenal výraznú šnúru víťazstiev. Jednoducho som do ruky získal viac istoty. Mojím najväčším problémom je aktuálne zranenie ruky. Trénujem so sebazaprením – na údržbu. Mám problém v určitých polohách. Pre uzdravenie robím, čo sa dá. Snáď to do začiatku súťaže stihnem. Zranenie mi naozaj bráni rozvinúť všetko, čo viem.“
DONÚTI SÚPEROV KAZIŤ?
Máloktorý stolný tenista dokáže súpera tak „vynervačiť“ ako Juraj Jonák. Snáď len Ján Buczacki z Tvrdošína. Juraj však nie je klasický typ obranára, ktorý vo vhodnom momente využíva smrtiaci útok. Nezahráva len loptičky s dolnou rotáciou. Na backhandovej strane používa poťah, ktorý sa slangovo nazýva tráva. Loptičky po odohraní z tohto poťahu nepríjemne rotujú. Forhand rakety má už útočne naladený. Juraj Jonák dokáže svojou hrou naozaj prekvapiť a súpera „položiť“ do roly štatistu. Pravým opakom Juraja Jonáka je Radovan Bugan. Je to typický útočný hráč, využívajúci topspinovú hru oboch základných úderov. Podobným hráčom je aj Pavol Grobarčík. Ten však využíva dostatočnú dĺžku horných končatín a väčšinu loptičiek dokáže blokovať. Zároveň sa opiera o dobrý servis. Na Jozefovi Kozákovi vidieť, že ešte nemá dostatok skúseností. So stolným tenisom začal až v štrnástich. Predovšetkým v kľúčových momentoch vidieť, že má v porovnaní so skúsenejšími spoluhráčmi menej nahrané. V predchádzajúcej sezóne odohral množstvo tesných zápasov. Viaceré mohol dotiahnuť do víťazného konca.
Niekomu sa to možno nezdá, ale tohtoročná II. liga je v porovnaní s minulým rokom náročnejšia. V sezóne 2006/2007 vypadol Rajec a Medokýš Martin. To boli družstvá, ktoré na zotrvanie nemali. Prišli však tímy ako Stránske a Teplička. Oba celky majú výborné kádre. Aj preto sa František Kováč o ambíciách Jasenovej vyjadruje opatrne. „Budeme radi, ak sa zachránime.“ Na to, že bola Jasenová v minulom roku šiesta, naozaj skromné predsavzatie.
