u nemocníc zostáva, je hľadanie „znesiteľného“ riešenia: zabezpečiť plynulý chod nemocníc, oddelení, pohotovostných služieb...
Podľa Zákonníka práce nemôže pracovný čas zamestnanca presiahnuť za jeden deň viac ako osem hodín. Za týždeň teda môže podľa zákona odrobiť nanajvýš 40 hodín. Vrátane nadčasov nesmie náš priemerný pracovný čas prekročiť 48 hodín. Niektoré firmy si dĺžku pracovného času svojich zamestnancov dokážu ošetriť, hlavne predĺžiť, v zmluvách.
Okrem toho nový Zákonník práce v paragrafe 120 predpisuje aj nemocniciam upraviť minimálne mzdové nároky podľa presne stanovenej tabuľky. Lenže peniaze nemocniciam na zvýšenie platov „z neba nespadnú“. Tieto dve zmeny v súčasnosti poriadne hýbu vnútorným životom aj v dvoch oravských v nemocniciach.
V novele Zákonníka práce sa v novom § 85a hovorí aj o zdravotníkoch: „Pracovný čas zamestnanca môže byť dlhší ako 48 hodín týždenne v priemere za obdobie najviac štyroch mesiacov len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí, a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere”. A práve táto skutočnosť môže postupne prispieť k zníženiu funkčnosti mnohých nemocničných zariadení. Niektorí možno budú chcieť pracovať aj na úkor svojho voľného času. Postupne si to však mnohí pravdepodobne dobre rozmyslia. Proti novele zákonníka protestuje množstvo lekárov a riaditeľov nemocníc a to nielen na Orave, ale aj na celom Slovensku.
„Podľa môjho názoru vznikol tento problém vtedy, keď spoločnosť postavila povolanie lekára do služobnej pozície. Už vtedy sa toto povolanie degradovalo. Dnes nie je vnímané ako povolanie, poslanie, ktoré v sebe ukrýva čaro vyšších princípov. Je to chyba spoločnosti, ale aj nás lekárov. Keby otázka zdravia a choroby bola obmedzená len na dopoludňajšie hodiny, žiadny problém by neexistoval,” vyjadril nám svoj názor aj riaditeľ NsP v Trstenej Vojtech Koleják. Nezabudol však podotknúť, že naše zdravie si vyžaduje nepretržitú kontrolu a starostlivosť, teda aj z toho vyplývajúcu nepretržitú prevádzku zdravotníckych zariadení. „Pri dôslednom dodržiavaní súčasného Zákonníka práce sa dá so súčasným personálom prevádzka zabezpečiť, ale - mierne povedané - v obmedzenom režime. Keďže sú však aj v Zákonníku práce skryté možnosti, ako aspoň sčasti obísť striktné nariadenia, snažíme sa ich využívať.”
Dodal tiež, že vonkoncom nejde o prospech pracovníkov, teda lekárov, ale o prospech pacientov. Lekári aj sestry si totiž svoju robotu odrobiť musia a aj pre nich je to záťaž navyše. Rôzne názory na túto problematiku však kolujú medzi právnikmi, no aj medzi lekármi.
„Niekto robí služby navyše a neprekáža mu to, pretože išiel na medicínu kvôli práci s ľuďmi, ktorým chce pomáhať. Vedel, že musí niečo obetovať, aj sa obetovať. Niekedy sa za služby platilo v halieroch, dnes je odmeňovanie lepšie. Pre niektorých však už ani peniaze nie sú dostatočnou motiváciou, chcú si len niečo odrobiť a nechať tak. Isté je, že treba zlepšiť aj odmeňovanie, mali by sme sa postupne dostať na úroveň starých členských štátov EÚ. No ani to nie je záruka, že lekári u nás ostanú,” dodal riaditeľ.
Miloslav Ostrihoň, riaditeľ NsP L. N. Jégé v Dolnom Kubíne sa k legislatívnym zmenám vyjadril hlavne z pohľadu štatutára, aj keď tiež ide o lekára s dlhoročnou praxou:
„Našťastie, na všetkých oddeleniach máme relatívny dostatok lekárov. Ich služby budeme schopní až do konca roku zabezpečiť bez výraznejších problémov. V budúcom roku však budeme musieť prijať minimálne desať lekárov, dve inštrumentárky a dvoch RTG laborantov.
Získať toľko kvalifikovaných pracovníkov nebude jednoduché. Rozhodujúcim faktorom, tak ako v mnohých iných oblastiach, budú aj u nás finančné prostriedky. Práve tie sú už v súčasnej situácii pre nemocnicu jedným z najpálčivejších problémov. Priemerná výška mzdy našich lekárov i ostatných pracovníkov je v pomere k slovenskému priemeru nelichotivá. Napríklad naši lekári zarábajú len 54 % toho, čo štatistiky uvádzajú ako priemerný plat slovenského lekára. Ak by sme dodržali zmennosť, mzdy by sme automaticky ešte museli upraviť – smerom dole. Tento problém riešime zvýšením platov o 15 % od 1. septembra. Táto prvá etapa bude riešiť aktuálnu sumu minimálneho mzdového nároku, určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta tak, ako to predpisuje paragraf 120 Zákonníka práce. Týmto budeme kompenzovať pokles reálnych miezd v NsP Dolný Kubín.“
Autor: nk, af