Buď Panna Mária alebo Jánošík

keho plenéru. Pôvodne bol naplánovaný cez Podroháčske folklórne slávnosti, väčšina sochárov sa však na poslednú chvíľu odhlásila. Obecný úrad spolu s Oravským osvetovým strediskom teda podujatie preložili na september a dúfali, že tentokrát im to vyjde. A vyšlo, aj keď sa niektorí kamenári znova vopred ospravedlnili. Napokon sa ich z rôznych kútov Slovenska predsa len zozbieralo až sedem. „S plenérom sme spokojní. Čakali sme síce viac účastníkov z Poľska, no tí sa vopred ospravedlnili a odhlásili. No aj tak ich prišlo dosť, prialo nám počasie a celkový priebeh bol veľmi dobrý. Okrem toho ma veľmi potešil záujem tunajšej mládeže a detí, ktoré sa tu po škole zastavili a skúšali tvoriť. Dokonca sa im to veľmi pekne darilo,” priblížil nám svoje pocity z plenéra starosta Oravského Bieleho Potoka Ján Kaššák. Minulý rok boli na plenéri väčšinou starší sochári, teraz sa však veková hranica rozšírila. Norbert Neuschl z Martina má síce len 20 rokov, no premieňanie kameňa do konkrétnej formy mu išlo veľmi dobre. Juraj Šináľ z Medzibrodia tvoril päť dní bielopotocký erb. Ako nám s úsmevom povedal, dostal od starostu domácu úlohu, tak ju musel za týždeň vypracovať. Hoci sa venuje hlavne výrobe z dreva, minulý rok na plenéri v Oravskom Bielom Potoku sa prvýkrát snažil popasovať aj s kameňom. „Pri kameni si trochu oddýchnem od dreva a naučím sa opäť niečo nové. Človek nikdy nevie, kedy sa mu môže to, čo sa tu naučí, zísť. Práca s kameňom je však úplne iná ako práca s drevom. V prvom rade sa kameň nedá prenášať tak ľahko, ako si niektorí možno myslia. Oproti drevu je oveľa ťažší,” povedal nám Juraj Šináľ. Neďaleko Juraja tvoril z bielopotockého kameňa František Hrebeňár z Kežmarku. „Mala by to byť Panna Mária. Ak sa nepodarí, bude z toho Jánošík, veď širák už má,” privítal nás s úsmevom. S kameňom robí už mnohé roky, no na podobné plenéry nechodí často. V Oravskom Bielom Potoku sa mu však veľmi páčilo a účasť prisľúbil aj na ďalších ročníkoch.
„Určite by sme v organizovaní plenérov chceli pokračovať aj v budúcnosti. Rozmýšľame však, že by sme zmenili termín. Najlepší by bol apríl alebo máj. Okrem toho by sme chceli aj naďalej pokračovať s kamenárskou výstavou, oživiť to folklórom, či urobiť poobedie s ľudovou hudbou,” dodal starosta.
„Chceme mladým ľuďom priblížiť staré remeslo. Myslím, že kameň má čo povedať aj v tejto technickej dobe. Je dôležité približovať ľuďom tradíciu a myslím, že táto tradícia patrí nepochybne do Bieleho Potoka,” vysvetlila nám na záver dôvody vzniku kamenárskeho plenéra Jarmila Štelbacká z OOS. Po tohtoročnom plenéri pribudne vďaka zručným majstrom vo dvore oproti úradu ďalších päť sôch.