Triedny inštinkt

Ľudia narodení a žijúci, či len žijúci v tomto čase zmenou spoločenského systému v 90. rokoch nemohli vymrieť za rok, aby spoločnosť začínala „od nuly“. Mnohí by boli radi, keby bolo Slovensko začínalo od nuly. Nemuseli by niesť na pleciach svoju minulosť. Mnohí by sa nemuseli spovedať „z hriechov minulých“. Nemuseli by odpovedať na nepríjemné otázky, ktoré museli položiť aj sami sebe, ak im zostala ešte štipka toho psychologicky veľmi neurčitého, čo nazývame svedomím: Mám morálne právo hovoriť o chybách spoločnosti, v ktorej som aj ja žil, keď som proti nej neprotestoval, nepoukazoval na jej chyby vtedy, nie - dodatočne – až teraz? V roku 1968 v pamätnom 21. auguste a neskôr som mal 18 (20, 30, 40, 50) rokov. Mám morálne právo v tejto dobe súdiť politikov, susedné krajiny, susedov a priateľov za to, že vtedy mlčali (a dnes majú plné ústa demokracie), hoci ja som bol tiež ticho? Vyštudoval som „v stratenom čase“ za štátne peniaze, robil som skúšky z troch súčiastok marxizmu-leninizmu, inak by ma neboli pustili k štátnici. No nikdy som sa na seminári, na skúške, na diskusiách nepohádal s prednášateľom, boľševickým fanatikom na tému, že táto filozofia nevedie (podľa Karol Marxa) k zmene sveta, ale bude to v praxi života len zmena k horšiemu, ktorá ublíži miliónom ľudí na svete?
Človek mení svoje názory, svoje postoje: Právo človeka na zmenu svojho myslenia je posvätné právo od čias antiky. Toto právo nepripúšťajú a neuznávajú len dogmatici. Tých máme doma (potešme sa: sú v každom štáte) viac, ako za priehrštie, nadbytok, ak to chceme povedať zrozumiteľne. Sú všade: v politike, vo filozofii, v publicistike, v náboženstvách, v kultúre. Má to jeden háčik. Podstatný háčik: či právo zmeny postojov, myslenia a názorov je zmenou bytostnou, alebo zmenou účelovou. Bytostná je vtedy, keď si človek prizná (sám sebe či verejne), že sa mýlil; že ho presvedčili fakty; že nemal pravdu; že sa dostal k novému poznaniu, ktoré ho už nemôže vrátiť späť. Účelová zmena je bežná. Môžeme sa s ňou stretnúť dennodenne, na každom kroku, u všetkých typov ľudí, u všetkých zamestnaní, u každého človeka. Každý z nás podľahne nakrátko, či nadlho pokušeniu zmeniť sa bez zbytočných prieťahov zo dňa na deň. Bola revolúcia? Pridám sa k tým, ktorí zvíťazili. Bol som neveriaci a teraz sú veriaci na výslní? Nemám problém, na druhý deň idem hrdo do kostola, do prednej lavice, aby ma všetci videli, že som bol vždy a stále stály vo viere, len som to nemohol robiť demokraticky, verejne. Zmenila sa vláda a u moci budú tri politické strany? Nemám problém vstúpiť do niektorej z nich a podporovať ju, agitovať za ňu, vystupovať v jej mene, chváliť ju v novinách, všade. Včera som bol na strane inej strany, dnes, v mene inej strany, ktorá je na výslní, budem brániť jej záujmy. Možno sa mi pošťastí cez ňu získať nejakú pozíciu, ktorá bude východiskom pre ďalšiu, vyššiu pozíciu. Je pri moci nový človek v meste, v župe, vo vláde? Nemám problém zo dňa na deň uznávať ho, chváliť ho, hlásať jeho názory, byť mu „verný“, kým je „pri koryte“.
Triedny inštinkt mal mať v ostatných stopäťdesiatich rokoch – proletariát. Bol predurčený stať sa „vedúcou triedou“ spoločnosti. Nechajme sociológom a politológom vyriešiť otázku nedávnej minulosti, kto všetko patril do proletariátu a koľko politickej moci mala naozaj táto „trieda“, či nešlo o jednu z veľkých kamufláží dejín; či nešlo skôr o pravdivú tézu: Kádre rozhodujú o všetkom, a ľud je len beztvará masa. Aké kádre? No predsa - naše kádre. Od zväzáka do strany, od strany k funkcii, od funkcie politická škola, ďalšia funkcia, absolvovanie vyššej politickej školy (až v Moskve) a návrat na (okresný, krajský, ústredný) sekretariát alebo do inej funkcie, členstvo v krajskom výbore, v ústrednom výbore, užšom výbore, politbyre... Kedysi cisár, kráľ, Jeho Veličenstvo a jemu podriadení, potom generálny tajomník a ostatní jemu podriadení. Ľudia vo funkciách mali vždy dôvod na triedny inštinkt: patrili v minulosti k vyvoleným. Bodaj by po zmene systému nenadávali na všetko, čo rúca a spochybňuje ich minulosť. Musia dnes podporovať takú stranu, ktorá aspoň v náznaku zachovávala stopy ich všemocného „triedneho inštinktu“. Veď by stratili svoju dôstojnosť! „Zajtra budem hlasovať ZA a nie PROTI navrhovanému zákonu; mám taký pocit, že táto vláda bude čoskoro na lopatkách a dovedie nás k predčasným voľbám,“ povedal večer poslanec M. J. svojej manželke.