momentálne hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Ivan Prílepok, milovník prírody a už viac ako desať rokov i poľovník mal šťastie v nešťastí. Hoci za desaťročie získal v lese množstvo skúseností, znova a na vlastnej koži sa presvedčil, že príroda vie byť nevyspytateľná.
V ten osudný deň Ivan sedel na posede, ktorý tvoril len hrubý konár stromu vo výške približne dvoch metrov, opretý rebrík. Bol na postriežke sám. V poľovníckej lokalite sa však v rovnakom čase nachádzalo aj niekoľko ďalších poľovníkov. V priebehu dňa Ivan zazrel z posedu medvede sedemkrát, zhruba vo vzdialenosti od 20 do 30 metrov. Preto nevenoval zvláštnu pozornosť pohľadu na medvedicu, ktorá okolo neho prechádzala v sotva desaťmetrovej vzdialenosti. Medvedicu sprevádzali aj dve mladé medvieďatá. Zviera križovalo strom, na ktorom poľovník sedel, z opačnej strany, než bol na ňom umiestnený posed. Pravdepodobne sa však zmenil smer vetra, pretože keď sa dostala na úroveň stromu, zrazu na poľovníka zaútočila. Ivan Prílepok mal zbraň nabitú, tak vystrelil. Zámerne však strieľal len do vzduchu, pred medvedicu. Veď mala mladé. Potom sa už len bránil, držiac sa konára stromu. Našťastie, ubránil sa a medvedica to nakoniec vzdala. Ivan zliezol zo stromu, provizórne si ošetril rany na nohách a telefonicky si privolal pomoc. Ako sa napokon ukázalo, pri útoku medvedice utrpel ťažké zranenie dolnej končatiny.
Napriek tomu, že Ivan nevedel ešte s určitosťou povedať, ako dlho bude stavbu svojho nového rodinného domu v Párnici organizovať len telefonicky, z nemocnice či z postele v domácom liečení, jeho hlas znel optimisticky.
Policajný inštruktor Ivan Prílepok na otázku, či sa do hory ešte vráti, odpovedal jednoznačne: Jasné! Hora totiž pre neho nie je len chvíľková či módna záležitosť. Určite to vraj pochopí i jeho manželka Marianna, ktorá veľmi dobre vie, že v tomto s ním nepohne.