ozeral a dodnes stále dozerá sám svätý Florián – patrón všetkých remesiel viažucich sa s ohňom.
História keramiky v Trstenej siaha až do začiatku 17. storočia. Napriek trom storočiam ostali jej tvary a vzory do dnešných dní nezmenené. Pokračovateľom tradície je aj pán Ľubomír Hoľma – majiteľ podniku Trstenská keramika. Modelovaniu sa venoval už na základnej umeleckej škole a dráha jeho zamestnania v čomsi, aj keď v menšom meradle, pripomína americký sen. V ňom sa zo zamestnanca firmy, v ktorej začínal, neskôr stane jej majiteľ.
Podnik Ľ. Hoľmu dnes vyváža svoje výrobky do Poľska, Čiech a Francúzka. Požiadavky odberateľov sa rôznia. Pravdepodobne najväčšou kuriozitou bolo zhotovenie misky určenej na pečenie slimákov. „Najhoršie je, keď ku mne prídu a chcú odo mňa hranaté tvary. Človek si musí predsa uvedomiť, že pracujem na hrnčiarskom kruhu a ten robí iba okrúhle tvary,“ komentuje pestrosť objednávok Ľ. Hoľma.
Ak by sa mal určiť jeden produkt, ktorý charakterizuje keramiku v Trstenej, boli by ním určite „trstenské misy“. Sú jedinečné najmä tým, že nemajú žiadne ušká, a predsa padnú každej gazdinke dobre do rúk.
Kvalitu každého výrobku z keramiky podmieňuje zloženie hliny. Mala by obsahovať veľa ílu a piesok v jemnej štruktúre. „Ja mám výhodu, že chodím kopať na miesta, kde chodievali aj starí hrnčiari. Tá hlina je už odskúšaná našimi predkami,“ prezrádza tajomstvo úspechu majiteľ podniku.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa množstvo podnikateľov ponosovalo na sťažené podmienku otvoreného trhu. Ľubomír Hoľma si naopak zmeny pochvaľuje a z najväčším nadšením prijal zjednodušenie pohraničného styku s Poľskom. „Viete koľko to bolo papierov, keď som išiel niečo predávať? Dnes sa môžem vybrať a ísť na trh kedy chcem a kde chcem.“
Hoci má Trstenská keramika svoju internetovú stránku, detailné zábery šálok, krčahov či inej keramiky, by ste hľadali márne. Dôvod je prozaický. Plagiátorstvo. „Dať na internet všetko a ukázať všetkým, čo viete robiť? Kopírovanie je najlepší spôsob, ako sa dostať k výrobku. Keď niekto nemá fantáziu, najľahšia cesta je niekoho okopírovať,“ uzatvára Ľ. Hoľma.
