Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Opäť sa stretla jedna veľká štastná rodina

Smiech, vôňa tabaku, nablýskané fajky, perfektne naladené gajdy, zaujímavé, netradičné tóny. So všetkým týmto, ale aj s mnohým iným sa mohli stretnúť tí, ktorí prišli uplynulý víkend do Oravskej Polhory. Pohraničná obec totiž už ôsmykrát hostila hádam naj


lepších, až 83 gajdošov zo Slovenska, Čiech, Holandska, Poľska, Chorvátska a Anglicka. Opäť ich k nám prilákalo podujatie s medzinárodnou účasťou - Gajdovačka 2007.
Hoci sa podujatie malo pôvodne konať celé štyri dni, pričom jeden deň bol program naplánovaný v Dolnom Kubíne, časť v poľských Wadoviciach a väčšina vystúpení mala prebehnúť v Or. Polhore, pre nedostatočné množstvo financií a problémy v Poľsku, časť programu museli zrušiť. „Hlavným cieľom tejto akcie opäť ostáva oživenie tradičných kultúrnych symbolov, ku ktorým nepochybne patrí aj hra na gajdy. Jednou z mála oblastí na Slovensku, kde sa táto tradícia zachováva, je práve Or. Polhora a Sihelné. Hoci v spomínaných obciach je podpora tohto hudobného nástroja dostatočne udržiavaná, chceme zvýšiť popularitu gájd a pritiahnuť k nim ďalších mladých ľudí. Zatiaľ by som mohol povedať, že sa nám to celkom darí. Dôkazom je veľký ohlas na Gajdovačku, ktorý dostávame z celej Európy,” povedal nám Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského osvetového strediska, ktoré je hlavným organizátorom gajdošského festivalu. Organizátori sa niektoré svoje ciele, ktoré si v rámci podujatia ukladajú, snažia riešiť priamo na slávnostiach. Jedným z „presviedčacích” a motivujúcich spôsobov je nepochybne aj malá škola gajdovania, na ktorej sa skúsený lektor snaží záujemcov naučiť gajdovať. Tento rok robil učiteľa Lindsay Davison. V publiku sa našli štyria odvážlivci, ktorých Škót od základov učil, ako z tohto netradičného nástroja vylúdiť príjemné a počúvateľné tóny. A aká dlhá cesta vedie až k tomu, aby si hudobník mohol povedať, už to viem, najlepšie poznajú samotní gajdoši.
„Pochádzam z dediny, kde bola väčšinou chudoba. Vtedy by som možno rád hral aj na iný nástroj, všetky však boli veľmi drahé. Akurát gajdy si človek dokázal vyrobiť sám. Okrem toho sa nikdy negajdovalo v lete, vždy len v zime. Preto sme mali dosť času naodkladať si na ne potrebné peniaze. Pamätám si, že môj starý otec chodievali na dolniaky hrávať na fašiangy, a tak si na ne privyrábali. A viete, ako to robil? Už na Vianoce išli ku Zlatým Moravciam a hľadali, kde budú na fašiangy gajdovať. Ak sa mu niečo podarilo nájsť, musel ísť ešte dvakrát zadarmo hrať na zábavy. To bola akási odplata za to, že mu dovolia hrať. Bol to ťažký chlebík, no vtedy sa nedala kúpiť harmonika ani husle, takže sme si museli vystačiť s gajdami,” priblížil nám dávne využitie gájd na Slovensku samotný majster gajdošského cechu, hádam najstarší slovenský gajdoš pochádzajúci z pôvodnej gajdošskej rodiny - Bernard Garaj zo Zlatých Moraviec. „Ľudia mali už oddávna tendenciu spájať niekoľko píšťal. Bolo pochopiteľné, že všetky píšťaly by človek naraz do úst nevložil, vytvoril si teda akýsi zásobníkový mech. A to mu umožňovalo hrať na niekoľkých píšťalách naraz,” pridal sa k majstrovi ďalší výrobca gájd Roman Bienik z Dolného Hričova. „Je známe, že v okolí Martina sa v minulosti vyskytovali gajdy len veľmi málo. Viem však, že v neďalekej dedine bol predsa len jeden gajdoš, ktorý gajdoval na salaši. Ja som sa k tomuto hudobnému nástroju dostal asi v desiatich rokoch. Vtedy som sa začal zaoberať výrobou fujár. Potom som sa postupne spoznával s týmito vynikajúcimi ľuďmi. Začal som sa zúčastňovať rôznych folklórnych podujatí, na ktorých som mal možnosť spoznať sa so starými, dnes už väčšinou nebohými gajdošmi. Bolo mojou veľkou túžbou, vyrobiť si niekedy vlastné gajdy a naučiť sa na nich hrať. Potom sa však predomnou objavila obrovská bariéra. Gajdy sú totiž jedným z najnáročnejších nástrojov. No zaťal som sa, prekonal som to a doteraz ich robím stále a veľmi rád,” napokon dodal Ľubomír Párička, tretí z veselej skupiny gajdošov a gajdošských výrobcov. Hoci človek by si mohol myslieť, že pri toľkých výrobcoch by si navzájom mohli konkurovať, gajdoši takýto postoj jednoznačne odmietajú. „Často cestujem s Ľubom po svete, no čo je zaujímavé, nekonkurujeme si a ja si náš vzťah veľmi vážim. Pomáhame si totiž aj ako výrobcovia, aj ako interpreti,” dodal Roman Bienik.
A ako sa môže gajdoš stať majstrom gajdošského cechu? „Určite som sa neponúkal sám. Pravdepodobne to vyplynie samo od seba, a asi sú dôležité aj skúsenosti a roky. Myslím, že náš gajdošský spolok tipol na mňa, a tak som sa ním stal,” dodal s úsmevom majster gajdošského cechu.
V budúcom čísle prinesieme fotoreportáž z celého podujatia, aj rozhovor s gajdošom, zberateľom, ale aj výrobcom gájd Vladimírom Kováříkom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 372
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 394
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 443
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 884
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 854
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 935
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 587
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 471
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 399
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 784
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

Už ste čítali?