nej ako desať korún. Pokiaľ sa spočítajú všetky náklady spojené s jeho výrobou – od priestorov až po starostlivosť o samotné kravy, ktoré ho produkujú – o horibilných ziskoch nemôže byť ani reči. Za všetko pritom môže nízka cena mlieka, takmer nulová propagácia a nezáujem ľudí o túto dôležitú zložku potravy.
Od predsedu PD Trsteník Štefana Pánika sme sa dozvedeli, že tohtoročná produkcia je stále ovplyvňovaná minuloročnými zásobami objemových krmív. „Musíme sa zaoberať aj zdravotným stavom dojníc na okolí. Väčšie ochorenia kráv mali na Liptove, kde ich postihla obdoba vtáčej chrípky, akurát že napádala dobytok a nie hydinu. Ovplyvnilo to množstvo vyprodukovaného mlieka a dokonca sa im znížil aj počet dojníc. U nás, našťastie, takáto situácia nenastala. Musíme však kravy stále kontrolovať, aby k niečomu podobnému nedošlo,” priblížil nám situáciu Š. Pánik.
Za posledných osem mesiacov spĺňa PD Trsteník plán len na 62%. Podľa slov predsedu družstva je to však v porovnaní s minulým rokom ešte stále dobré. Vlaňajší rok bol totiž plán stanovený na dodávku približne 4 miliónov litrov mlieka. Ale tento rok požiadavky stúpli o viac ako 300 tisíc litrov, a to už nie je zanedbateľné množstvo. „S plnením trochu zaostávame. Plán je veľmi vysoký, no snažíme sa robiť všetko, čo vieme. Oproti vlaňajšku je však tento rok o niečo slabší. Predpokladám, že produkciu mlieka v nemalej miere ovplyvnilo horúce leto,” vysvetľuje ďalej predseda. Podľa jeho slov totiž vysoká teplota dojniciam skôr škodí, ako pomáha. Optimálna teplota pre výrobu mlieka je od 19 do 23° C. Veľmi vysoká teplota, ktorá Oravu sužovala počas letných mesiacov, spôsobila u kráv problémy s dýchaním. Okrem toho zo seba vydávali aj oveľa viac tepla, ktoré sa hromadilo v stajniach. Š. Pánik na vysvetlenie dodal, že kvôli tomu dochádzalo u dojníc k tepelným stresom, ktoré taktiež ovplyvňujú produkciu mlieka. „Vtedy sa nekladie dôraz na kŕmenie a kŕmnu dávku, ale na zavlažovanie maštalí. A práve tieto veci sme v lete nezvládli, pretože nám chýbajú zariadenia, ktorými by sme mohli vytvoriť primeranú klímu. Horúce leto na Orave je skôr raritou ako pravidlom. Proti tepelnému stresu teda nie sme vybavení, ako to je v niektorých zahraničných, teplejších krajinách,” rozpráva. Predseda PD Trsteník počas nášho rozhovoru spomenul aj Mliečny fond, organizáciu, ktorá bude mať na starosti väčšiu propagáciu mlieka. „Mlieko je nenahraditeľné pre výživu ľudí aj zvierat. Snažíme sa, aby malo zložky, ktoré sú potrebné pre dobrú kvalitu a lepšie speňažovanie mlieka. Dôraz sa v súčasnosti kladie hlavne na bielkoviny, tuky už nie sú také zaujímavé ako kedysi. Je však smutné, že mlieko je veľmi podcenené. Ak bude súčasný trend, teda odstupovanie poľnohospodárov od chovu kráv a výroby mlieka, pokračovať, o niekoľko rokov bude veľký problém dostať túto dôležitú súčasť potravy,” predpovedá Štefan Pánik. Ako tiež podotkol, vzhľadom na veľmi nízku cenu mlieka a neustále stúpajúce náklady energií a pohonných hmôt, družstvo dokáže prežiť a produkovať len vďaka dotáciám.
Okrem kravského produkuje PD Trsteník aj ovčie mlieko. Z jeho časti vyrábajú syry a bryndzu, väčšia časť však tiež odchádza do Liptovskej mliekarne. Aj v tomto smere je rozhodujúca cena. Práve preto sa syry vyrábajú len veľmi málo.
Hoci v súčasnosti obchodné reťazce postupne cenu mlieka dvíhajú, mliekarne ani ich dodávatelia, zatiaľ zdražovanie nepociťujú. Podľa slov Štefana Pánika je to veľmi zdĺhavý proces, pretože mliekarne, ako aj PD Trsteník majú dlhodobo podpísané zmluvy, ktoré musia dodržiavať. Aby mohli ceny zvýšiť, budú teda musieť počkať, až kým im neskončia platné zmluvy.
Autor: nk
