Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
AK NEBUDÚ ORAVSKÍ PRIMÁTORI A STAROSTOVIA SOLIDÁRNI A NEDOHODNÚ SA, OBROVSKÝ VODÁRENSKÝ PROJEKT NA ORAVE PADNE

Orava môže prísť o miliardy

V nasledujúcich týždňoch sa rozhodne o budúcnosti vyše dvojmiliardového projektu – druhej etapy zásobovania vodou a odkanalizovania Oravy. O jeho financovaní má definitívne rozhodnúť Implementačný výbor. Podľa našich informácií na zasadnutí Dozornej rady


Oravskej vodárenskej spoločnosti (OVS) v stredu 5. septembra údajne spochybnil výstavbu primátor Trstenej Jozef Ďubjak. Primátori Dolného Kubína a Tvrdošína sa zasadnutia dozornej rady nezúčastnili. Ako sme zistili, realizáciu 2. etapy projektu, zo štvorice oravských primátorov jednoznačne podporuje zrejme iba predseda Dozornej rady OVS a primátor Námestova Ján Kadera. Je pravda, že mestá od tohto projektu závislé nie sú, pretože sú vodovodnými a kanalizačnými sieťami vybavené oveľa lepšie ako obce. V mestách je aj prevádzka vodovodov a kanalizácie lacnejšie ako v rozťahaných obciach. Ale hrozí, že bez solidarity sa druhá etapa vodárenského projektu neuskutoční a peniaze, ktoré by na Oravu mohli prísť, prepadnú v prospech niekoho iného. O niekoľko týždňov sa má stretnúť Dozorná rada a Predstavenstvo OVS a ujasniť si ďalšiu koncepciu. Troch primátorov, ale aj ďalších predstaviteľov OVS, sme preto požiadali, aby sa k téme vyjadrili.

Skryť Vypnúť reklamu

ČO NA TO PRIMÁTORI
Podľa primátora Trstenej Jozefa Ďubjaka je problematika okolo 2. etapy projektu veľmi zložitá a jej riešenie zdĺhavé. Na našu otázku, prečo je proti tejto výstavbe, však jednoznačne odpovedal, že to vôbec nie je pravda. „Som za každé budovanie na Orave a snažím sa pre to robiť všetko, čo sa dá. V tomto smere sa ale spolu s niektorými ďalšími starostami či primátormi zaoberáme hlavne otázkou, či sa ľudia z námestovskej oblasti, ktorej sa projekt prevažne týka, na kanalizáciu napoja a koľko sa ich napojí. Na jednej strane sú to totiž akcionári, no na strane druhej by sa niektorí najradšej od Oravskej vodárenskej spoločnosti odpojili. Určite teda nie som proti druhej etape, treba však najskôr zistiť, aká bude pripojenosť a následne aj návratnosť investovaných financií,” vysvetlil nám svoj názor trstenský primátor.
Primátor Tvrdošína, poslanec Žilinského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady SR Ivan Šaško nám poskytol takéto stanovisko: „Som za to, aby sa o tejto problematike diskutovalo verejne a najmä pravdivo. Treba si v prvom rade uvedomiť, že za vodu už nie je zodpovedný niekdajší štátny podnik SEVAK Žilina, ale Oravská vodárenská spoločnosť, ktorej akcionári sú všetky mestá a obce Oravy. Takže zodpovednosť za fungovanie OVS, za jej hospodárenie v najlepšom slova zmysle, a tým aj za cenu vody na Orave, nesú všetci starostovia a primátori Oravy. Pokiaľ ide o projekt odkanalizovania, najmä Bielej Oravy, ktorý bol spracovaný pred niekoľkými rokmi, celkom nedomyslel ekonomiku návratnosti, no určite bol z technického hľadiska predimenzovaný. Už teraz sa ukazuje, že splácať túto investíciu budú len a len občania Oravy a na celkovom premrštení nákladov budú profitovať iba stavebné firmy. Projekt, ktorý bol rozdelený do niekoľkých etáp, už dnes nezodpovedá požiadavkám Európskej únie, no najmä nerešpektuje požiadavky programového obdobia rokov 2007 – 2013. Oravská vodárenská spoločnosť má problémy už s prebiehajúcou prvou etapou, pričom na ďalšie etapy nie sú dodnes ekonomicky zdôvodnené kritériá. Myslím si, že už viacerí starostovia a primátori pochopili ekonomické súvislosti tohto, nazvem to megalomanského projektu, pri ktorom nám má pomôcť Európska únia, avšak značnú finančnú čiastku by museli splácať občania celej Oravy, aj keď sa ich to z väčšej časti nebude vôbec dotýkať. Mám zato, že súčasná diskusia o tomto probléme musí vychádzať z pravdivých skutočností, no najmä musí byť podložená zodpovednou ekonomikou, ktorá nemôže mať negatívny dopad na občana Oravy.” Primátor však podotkol, že proti odkanalizovaniu obcí nie je. No podľa neho je nevyhnutné, aby sa projekt „prehodnotil a ošetril“. „Čo sa bude investovať, ak budú investície z druhej etapy projektu nenávratné? Treba sa zamyslieť nad viacerými aspektmi, nielen nad samotnou výstavbou,” vyjadril sa. Namietli sme, že hoci mestá od tohto projektu závislé nie sú, voda, kanalizácia a životné prostredie sú také strategické záležitosti, kde musia ísť počty bokom. V tomto smere by sa mal skôr uplatňovať princíp solidarity. „Myslím si, že je najvyšší čas prehodnotiť v OVS všetky danosti, no najmä potreby miest a obcí Oravy, samozrejme pri určitom princípe solidarity. Tá musí vychádzať z obcí a miest pri vzájomnom rešpektovaní sa. Prehodnotiť však treba aj to, čo očakávajú občania, teda že cena vody bude primerane zodpovedať možnostiam zdrojov pitnej vody a že nebude taká rozdielna, ako je dnes. V mestách na Orave platia totiž občania za vodu a odkanalizovanie takmer 10-krát viac ako v niektorých obciach. Ide hlavne o tie, v ktorých tento projekt predpokladá vybudovať novú kanalizáciu. A práve to sa nejaví ako najšťastnejšie riešenie,” vysvetlil ďalej primátor. Napokon poznamenal, že ako poslanec NR SR má do istej miery na starosti aj problematiku životného prostredia a poslanci podľa neho nepochybne pomôžu obciam aj v tomto smere. „Chcem dodať, že som prvý za to, aby na Orave bolo len to najlepšie životné prostredie. Som za to, aby v každej obci bol dostatočný vodovod a primerané odkanalizovanie, no musí to byť v súčinnosti a solidarite celej Oravy, ale najmä takej ekonomiky, na ktorú nebudú doplácať občania žiadnej oravskej obce či mesta.”
Primátor mesta Dolný Kubín Ivan Budiak sa na poslednom zasadnutí Dozornej rady Oravskej vodárenskej spoločnosti nezúčastnil. Pretože minulý týždeň čerpal dovolenku, kontaktovali sme jeho zástupcu Romana Matejova. Ten sa však v neprítomnosti primátora nechcel nekompetentne vyjadriť. Povedal, že túto problematiku nielen ako primátor, ale zároveň i ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja rieši a na rokovaniach sa zúčastňuje Ivan Budiak. Toho požiadame o vyjadrenie po návrate z dovolenky.

Skryť Vypnúť reklamu

POHĽAD ČLENOV PREDSTAVENSTVA A DOZORNEJ RADY
Predseda Predstavenstva OVS Eugen Dedinský sa zatiaľ k problematike vyjadriť odmieta. „Dozorná rada a predstavenstvo OVS budú mať mimoriadne zasadnutie 5. októbra. Na ňom sa ukáže, ako budeme v danej veci ďalej postupovať,” povedal.
Člen Dozornej rady OVS a starosta hornooravskej obce Zábiedovo Ján Banovčan bol zhovorčivejší a k téme sa vyjadril zoširoka: „Nesúhlas so súčasným projektom je odôvodňovaný tým, že ekonomické rozbory, ktoré sa robili k 1. etape, sú riešené tak, že návratnosť financií je možná len v prípade realizácie 2. etapy. Problém je v tom, že kurzovým rozdielom, ktorý vznikol v priebehu výstavby, sa Oravská vodárenská spoločnosť dostáva do vyššej zadlženosti. Zatiaľ nie je tento problém doriešený, pretože OVS požiadala štát o garancie ohľadom kurzu, ale stanovisko vlády ešte nie je známe,” informoval nás J. Banovčan. Podľa jeho slov nesie súčasný projekt a jeho možná realizácia značné riziká. „Môže spôsobiť takú mieru zadlženosti u OVS, že sa rozvoj v ostatných častiach Oravy na roky zablokuje. Na druhej strane je však pravda, že ak by prvá etapa mala produkovať len stratu, alebo bude jej návratnosť v nedohľadne, ani to by OVS neprospelo. Predbežne teda bolo dohodnuté, že 2. etapa sa realizovať bude. V súčasnosti však vôbec nie je isté, či peniaze na druhú etapu budú, alebo nebudú. Okrem toho by sa projekt možno dal prehodnotiť v tom zmysle, že by sa znížil objem prác. Určite by to však znamenalo ďalšie náklady na zmenu projektu. Väčší problém však vidím v tom, že v námestovskej časti, ktorej sa táto etapa prevažne dotýka, sú dosť odstredivé tendencie. Preto mám strach, že sa kritériá, ktoré boli stanovené pri prvotných fázach projektu, nepodarí naplniť. To by znamenalo nesplnenie zmluvných podmienok a mohlo by nasledovať vrátenie časti prostriedkov, čo by nám určite nepomohlo. Myslím si teda, že by bolo rozumnejšie hľadať garancie z územia, ktoré projekt pokrýva. Ak by sa potom projekt nepodarilo naplniť, spôsobenú stratu by museli znášať samosprávy, nie OVS. Na prípadné straty vytvorené v jednej časti Oravy by sa totiž musela skladať celá Orava,” priblížil nám problematiku J. Banovčan. „Všetci chceme nejakým spôsobom riešiť kanalizáciu. Ale neradi by sme sa dostali do situácie, kedy by bola OVS na tom finančne tak zle, že sa všetko ostatné zablokuje a splácať sa budú len úvery a dlhy spojené s projektom. Osobne by som však bol aj za to, aby sa nejaké financie začali investovať aj do tvrdošínskej oblasti. V rámci 2. etapy je síce plánovaná rekonštrukcia ČOV v Nižnej aj v Dolnom Kubíne, no gro prostriedkov by malo ísť do námestovskej časti. Beriem, že táto oblasť bola najzaostalejšia. Aj na dozornej rade som však žiadal, aby OVS pripravila prehľad napojenosti obyvateľov na už existujúce siete. Tam už totiž musíme tlačiť na starostov, aby urýchlili spätný finančný tok vyberaním poplatkov za odkanalizovanie od obyvateľov, ktorí sú na trase a zatiaľ sa nechcú napojiť. Takto financie unikajú a potom sa na ďalšie realizácie skladá len časť obyvateľstva,” dodal. Čo sa však stane, ak projekt schválený nebude? „Znamenalo by to pravdepodobne oddialenie odkanalizovania Oravy. Kritériá ešte nie sú stopercentné, pretože na jednotlivých operačných programoch sa stále pracuje. Predbežne však máme informáciu, že uprednostňované budú podľa podmienok EÚ opäť len sídla nad 2000 obyvateľov. Všetky menšie obce by sa teda dostali mimo oprávnených žiadateľov. Výnimkou by však mohli byť tie, ktoré majú od seba malé vzdialenosti,” povedal starosta. Podľa neho by k realizácii projektu pomohlo, keby sa obce, okolo ktorých má kanál prechádzať, jednoznačne vyjadrili, či chcú zostať v OVS, alebo nie. „Ak totiž budú chcieť odísť, nemá zmysel sa do realizácie projektu púšťať. Je totiž nekorektné, aby OVS platila z financií obyvateľov celej Oravy projekt, ktorý bude využitý len v jednej časti, aj to iba čiastočne. Ľudia musia pochopiť, že realizáciu veľkej investície treba z niečoho splácať,” vysvetlil J. Banovčan. Celý problém má teda viac stránok. Rozhodujúci je však fakt, že OVS musí byť funkčná a nemala by sa dostať do situácie, v ktorej by mohli nastúpiť na scénu exekútori.

Skryť Vypnúť reklamu

AKO TO VIDÍ RIADITEĽ OVS
Na naše otázky odpovedal aj riaditeľ OVS Milan Ďaďo. Spýtali sme sa ho, čo by to znamenalo, ak by sa druhá etapa projektu neuskutočnila. „Projekt Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie oravského regiónu bol spracovaný ako regionálny, celooravský,“ pripomína Milan Ďaďo. „Bol vysoko hodnotený a schválený v Európskej komisii. Jeho cieľom je zabezpečiť očistu toku Orava a tým prispieť k očiste celého povodia horného Váhu. Projekt bol z dôvodu nedostatku finančných zdrojov následne umelo rozdelený Ministerstvom životného prostredia na dve etapy, z ktorých prvá je realizovaná z prostriedkov programovacieho obdoba 2004-2006 a druhá z prostriedkov obdobia 2007- 2013. Obidve etapy technicky a technologicky tvoria jeden celok, najmä u stavieb realizovaných v povodí riek Biela Orava a Polhoranka, preto nie je možné uvažovať s nerealizáciou 2. etapy. Obidve etapy stavby integrujú profily budovaných potrubí, ale najmä kapacity budované v prvej etape na čistiarni odpadových vôd (ČOV) v Námestove. V prípade nerealizovania 2. etapy by Orava prišla o jedinečnú a neopakovateľnú možnosť zabezpečiť vyčistenie vodných tokov Biela Orava a Polhoranka od odpadových vôd z domácností, ktoré sa v povodí nachádzajú, a tým o zlepšenie životného prostredia v regióne. Navrhnuté riešenie čistenia odpadových vôd na ČOV v Námestove z povodí tokov a prítokov Bielej Oravy a Polhoranky je z technického, ekonomického aj environmentálneho hľadiska najoptimálnejšie. Nerealizovaním druhej etapy by zároveň došlo k nenapĺňaniu požiadaviek európskej smernice č. 91/271/EHS, ktorá ukladá zvýšenie napojiteľnosti obyvateľov na verejnú kanalizáciu tak, aby sa zlepšil doteraz nevyhovujúci stav a aby v súlade s rámcovou smernicou 2000/60/EC bola zabezpečená ochrana povrchových vôd integrovaným prístupom k manažmentu povodia. Neplnenie týchto úloh, prijatých Slovenskou republikou v predvstupových rokovaniach by sa štát vystavil nebezpečenstvu vyvodzovania sankcií, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ohroziť aj riadne fungovanie a financovanie vodárenskej spoločnosti,“ upozorňuje riaditeľ OVS. Milan Ďaďo nás informoval aj o finančnom zabezpečení projektu. „Financovanie druhej etapy, pokiaľ nebudú zmenené jeho podmienky, je nastavené tak, že z celkového objemu 2,22 mld. Sk bude príspevok EÚ 1,9 mld. Sk. Zvyšok bude hradený zo zdrojov štátneho rozpočtu a vodárenskej spoločnosti. Prvá etapa stavby je z prostriedkov EÚ hradená v objeme 16,6 mil. eur, čo predstavuje 85 % z nákladov tejto etapy. Druhá etapa projektu je v tomto čase v štádiu prípravy na podanie žiadosti. Keďže Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nezverejnilo výzvy na podávanie žiadostí a ani pravidlá na poskytovanie pomoci z fondov EÚ, nemôžeme v súčasnosti hovoriť o termínoch a definitívnom rozsahu jej realizácie.“ Alternatívne riešenie zásobovania vodou a odkanalizovania Oravy vodárenská spoločnosť nepripravuje, pretože podľa slov M. Ďaďa „je projekt v súlade s prijatou koncepciou rozvoja vodovodov a kanalizácií v rámci SR“.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 186
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 849
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 020
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 879
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 946
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 426
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 691
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 588
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 555
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Ľudia z mesta sa dávajú testovať na dedinách

Vojaci museli do Osádky už dvakrát priviezť nové testy. Míňajú ich hlavne cezpoľní, pretože v Osádke čakajú oveľa kratšie.

V Osádke už vykonali viac odberov ako má dedina obyvateľov.

Záujem o testovanie je enormný, výrazne prevyšuje očakávania

Záujem ľudí o pilotnú fázu celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 je enormný, podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) výrazne prevyšuje očakávania.

Remišová: Do zdravotníctva musíme investovať, aby bolo odolnejšie

Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) považuje za prvoradé zmierniť veľký tlak na zdravotníctvo,

Čakanie na testovanie v Oravskom podzámku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?