etnutie ich žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove. „V médiách sa veľa hovorí o tom, ako sociálne úrady pomáhajú ťažko postihnutým ľuďom, ako im poskytujú rozličné príspevky na pomôcky, aby tým, ktorí sa o nich starajú, uľahčili prácu a podobne. A keď tu chceme niečo na úrade práce a sociálnych vecí pre naše postihnuté dieťa vybaviť, tak to nie je možné,“ povedal pre našu redakciu Jankov otec. „Ak sme v minulých rokoch niečo dostali, museli sme sa vo väčšine prípadov odvolávať na krajský úrad alebo až na ministerstvo. Podľa nás je tento úrad v Námestove zbytočný. A to nejde len o nás. Máme kontakty s viacerými rodičmi, ktorí majú podobne postihnuté deti, a vieme o veľa prípadoch, keď v Námestove nepochodili,“ dodal.
V odôvodnení zamietnutia žiadosti Jankových rodičov sa píše: „Ján sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ale v zmysle vydaného posudku peňažný príspevok na kúpu pomôcky: kuchynského robota nebol odporučený. Ján nie je odkázaný na používanie pomôcky – kuchynského robota, ale je odkázaný na mixovanú stravu. Kuchynský robot na prípravu takejto stravy nekompenzuje sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia, ale slúži na uľahčenie práce jeho matke, ktorá je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie.“ Pod zamietavým stanoviskom je podpísaný riaditeľ odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v Námestove magister Peter Skurčák. „Takéto zdôvodnenie sa nám zdá byť smiešne a nechápem, ako sa pod to môže podpísať vysokoškolsky vzdelaný človek,“ hovorí Jankov otec. Podľa neho príspevok by mal prácu matke, ktorá Jankovi mixovanú stravu pripravuje, práve uľahčiť. „Nemusím to robiť hodinu ručne, ale s pomocou mixéru oveľa rýchlejšie. A čas, ktorý ušetrím, môžem radšej venovať na inú činnosť s Jankom – cvičenie, prechádzku a podobne,“ vysvetľuje matka. „Janko papá veľmi pomaly, nie ako zdravé deti. A pije len s pomocou slamky. Už kŕmenie mi zaberie veľa času a keď k tomu pridáme aj prípravu stravy, trvá to dlho. Keby som to urobila rýchlejšie, môžem sa viac venovať jemu,“ dodáva. Rodičia žiadali príspevok napríklad aj na rádiomagnetofón, pretože Janko veľmi rád počúva hudbu. Žiadosť bola zamietnutá a odôvodnenie bolo podobné: dieťa síce potrebuje počúvať zvuky – hudbu, ale rádiomagnetofón nepotrebuje, lebo ho samo nedokáže obsluhovať. „Komu potom dávajú príspevky?“ pýta sa Jankova matka a sama si odpovedá: „Asi niekomu, kto to nepotrebuje, a tomu, kto to naozaj potrebuje, nedajú.“
O stanovisko k tomuto prípadu sme požiadali riaditeľa odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v Námestove Petra Skurčáka. Vyjadril sa písomne a odvolal sa pri tom na vykonávaciu vyhlášku č. 460/2000 Z.z. „Účelom vyhlášky bolo osobitným spôsobom upraviť poskytovanie peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, v prípade, že ide o také pomôcky, ktoré môžu používať aj občania bez zdravotného postihnutia a tvoria často bežnú výbavu domácnosti. Ide napr. aj o mixér, rádiomagnetofón, ktoré by si občania zakúpili bez ohľadu na to, či majú zdravotné postihnutie, alebo nie,“ uvádza P. Skurčák. Cituje aj priamo z vyhlášky: „Samotný občan s ťažkým zdravotným postihnutím musí byť na ich používanie odkázaný. To znamená, že pomôcka sa nemôže poskytnúť na uľahčenie práce jeho najbližším, ale iba vtedy, ak by ju mal používať sám. Ďalej platí, že pomôcka má občanovi uľahčiť zmierňovanie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia v niektorej z konkrétnych oblastí kompenzácie.“ Vo vyjadrení P. Skurčáka tiež uvádza: „Dieťa nie je odkázané na mixér ako taký, ale na mixovanú stravu, čo je mu kompenzované v rámci bežnej rodičovskej starostlivosti, alebo starostlivosti za ktorú dostáva rodič osobitnú odmenu (napr. rodičovský príspevok do šesť rokov veku dieťaťa alebo peňažný príspevok za opatrovanie).“
Teda pracovníci ÚPSVaR v Námestove sa striktne držali usmernenia vo vyhláške. Tu je potom ale namieste otázka, či nie je vhodné takúto vyhlášku zmeniť. Jej logika je totiž prinajmenšom čudná. Zhrňme si náš konkrétny prípad: Janko je odkázaný na mixovanú stravu a potreboval by ako kompenzačnú pomôcku mixér. Má však také ťažké zdravotné postihnutie, že sám ho nedokáže obsluhovať. Na štátny príspevok na nákup mixéra nemá nárok, pretože táto pomôcka uľahčí jeho matke pri starostlivosti o neho prácu. Z toho potom ale vychádza, že starostlivosť o ťažko postihnutého člena rodiny má byť opatrovateľovi nie uľahčená, ale sťažená. Veď je za to platený.
Peter Skurčák z ÚPSVaR v Námestove v závere svojho stanoviska k prípadu zamietnutia žiadosti Jankových rodičov ešte dodáva: „Správne konania vo veciach poskytnutia peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky – kuchynský robot – mixér a rádiomagnetofón neboli do dnešného dňa právoplatne ukončené.“ Pri posudzovaní žiadosti o príspevok pre ZŤP vstupuje do hry veľa faktorov, okrem iných i prístup sociálnych pracovníkov.
