Pondelok, 17. máj, 2021 | Meniny má GizelaKrížovkyKrížovky

Ústie nad Oravou bolo plné ťažkých osudov, STÁL TU TÁBOR NÚTENÝCH PRÁC

Obdobie ťažkého útlaku, vykorisťovania, „odpratávania” nepohodlných, hladu a biedy, ktoré vládlo svetom počas II. svetovej vojny, dorazilo aj do najsevernejšieho kúta Slovenska, na Oravu. Hoci boje neboli také kruté ako v ostatných častiach Slovenska, aj


tu si ľudia vytrpeli svoje. Aj takí, ktorí si tu odpykávali tresty za to, že sa vzopreli vtedajšiemu režimu alebo sa jeho vedeniu stali nepohodlní. Väčšina z nich ani neboli Oravci, boli z rôznych kútov vtedajšieho československého štátu...

HOTOVÚ ELEKTRÁREŇ VIDIEŤ NECHCE
V časopise tabuizovaných faktov Svedectvo, ktorý vydávajú niekdajší politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja, bol v minulom dvojčísle (júl - august) uverejnený článok Na stavbe priehrady. Práve z neho sme sa dozvedeli o pracovnom tábore Ústie nad Oravou. Svoje spomienky spísal a publikoval Ján Cíbik – žijúci pamätník, ktorý na vlastnej koži zažil podmienky pracovného tábora. Do Ústia nad Oravou sa spolu s Rudolfom Mullerom a Albertom Púčikom dostali v apríli 1947. „Starší osadníci privítali nováčikov ako seberovných, hlavne po tom, čo sa dozvedeli, že nie sme žiadni zlodeji, ale že na priemyslovke zaistili celú triedu za organizovanie protestných akcií proti spôsobom súdenia Dr. J. Tisa v Justičnom paláci v Bratislave,” píše Ján Cíbik. V článku si spomenul aj na prvé dni v tábore. Všetci mali oblečené trestanecké uniformy zo sivého hrubého súkna, na chrbte veľké, asi 20 centimetrové písmená PT, na nohách dreváky, ktoré ich robili vyššími. „Bez zdĺhavej rekvalifikácie sme vyfasovali lopaty a krompáče, a hneď do roboty. Už na druhý deň sme mali krvavé mozole. Potierali sme si ich margarínom a obväzovali čistými onucami alebo vreckovkami,” spomína ďalej Ján Cíbik. Píše aj o správaní sa vedúcich pracovníkov stavby k trestancom. Podľa neho sa k nim správali veľmi korektne. Informovali ich o stavbe, ukazovali im zaujímavosti v múre. „Obdivovali nás, že sme neváhali trpieť za svoje presvedčenie a za činy, pre ktoré sme boli uvrhnutí do tábora. Veď v tých dňoch roku 1947 bolo stredoškolákov i vysokoškolákov pomerne málo a ľudia si nás vážili,” píše. „Poníženie väzením a vylúčením zo školy sme znášali veľmi ťažko. Naši rodičia a blízki príbuzní, ale i profesori a najmä vtedajší riaditeľ boli týmito udalosťami zdesení.” Bývalý väzeň priložil k článku len jednu fotografiu, na ktorej neboli žiadni ľudia. Ako vysvetľuje, pôvodne ich mal viac, väčšinu z nich však musel v päťdesiatych rokoch zničiť. Ján hovorí aj o tom, že väzňov, ktorých v tábore spoznal, stihol hrozný osud – trenčianskych študentov popravili, R. Muller zomrel po mučení. Sám tvrdí, že na tie časy by chcel zabudnúť ako na zlý sen. „Pamätám si na spoluväzňa z Bratislavy. Boli sme na nočnej zmene, vyťahovať plte z Oravy. Keď ma drevo zavalilo, on mi prvý pomáhal. Bola to ťažká a nebezpečná práca, na vode, i na suchu, v blate. Sľúbil som mu, že keď pôjdem do Bratislavy, určite ho navštívim. Viac som ho nevidel.”

Skryť Vypnúť reklamu

SPOMIENKY BOLIA
Čitateľ pri čítaní priam cíti, aký smútok, skormútenie a bezmocnosť prežíval autor, keď dával svoje spomienky z mladosti na papier. Krátko pred koncom dodáva: „Na Oravskú priehradu ma to ani po rokoch nelákalo. Hotové dielo – elektráreň – som nikdy nevidel, hoci som bol v blízkosti niekoľkokrát. Zo všetkých spoluväzňov som zostal sám ako prst...”
Po výpovedi Jána Cíbika sme sa o pracovný tábor v Ústí začali zaujímať bližšie. Snažili sme sa zohnať materiály, ktoré by čo-to o ňom napovedali. Nebolo to však vôbec jednoduché. Väčšina materiálov z toho obdobia bola zničená, ľudia sa báli zapisovať si do kroník či denníkov veci, ktoré by vrhli tieň na vtedajší režim. S pomocou mnohých kníh a rozprávania ľudí sa nám však predsa podarilo niečo zistiť.

Skryť Vypnúť reklamu

VÄZNI VEDELI, PREČO TAM SÚ
Anton Poláčik zo Štefanova nad Oravou má dnes 75 rokov. Keď nastúpil na stavbu Oravskej priehrady, nemal takmer ani šestnásť. Ako nám povedal, doma ich bolo veľa detí a niekto musel pomôcť mame zarobiť peniaze, porobiť okolo gazdovstva. Nemohol teda ani doštudovať, a už musel nastúpiť do práce. Na stavbe priehrady pracoval v trojici s ďalšími dvomi Oravcami. „Mali sme na starosti len troch zaistencov, ktorí pomáhali inžinierom pri zameriavacích prácach vo vnútri priehrady. Jeden z nich bol z Tvrdošína, druhý z okolia Banskej Bystrice a tretí bol Ivan Vloch, ktorý po skončení stavby ostal žiť v Tvrdošíne. Neboli nijako špeciálne viazaní, akurát že ich stále kontrolovali príslušníci vtedajšej polície. Mohli však slobodne vychádzať z tábora. Každý príslušník, pravdepodobne boli niečo ako väzenský dozor, mal na starosti určitú skupinu zaistencov. Tých musel mimo pracovného tábora strážiť. Neboli to však väzni, ktorí by sa snažili utiecť. Vychádzky mali povolené až do bývalého Ústia,” spomína A. Poláčik.

Skryť Vypnúť reklamu

TÁBOR MAL SVOJ REŽÍM
Zaistenci boli „ubytovaní” v tábore, v ktorom bolo niekoľko budov určených práve pre nich. Tábor sa podľa slov Antona Poláčika nachádzal neďaleko súčasného priehradného múru, v smere do Tvrdošína. „Mali tam svoj väzenský režim. Pokiaľ robili dobre, mali určité výhody. Kto sa flákal a nemal záujem o robotu, riešil sa na vyšších miestach, ” približuje Anton Poláčik situáciu v tábore. O tom, aká nálada a podmienky vládli vo vnútri tábora však nevie.
Dnu prístup nemal, s väzňami sa stretával len pri ich nástupe na stavbu. Nevie ani to, ako s nimi nadriadení zaobchádzali na stavenisku. On mal totiž na starosti len zapisovanie a odpisovanie prichádzajúcich a odchádzajúcich robotníkov. Aj napriek tomu však tvrdí, že tí, s ktorými mal možnosť osobne sa stretnúť, sa na nič nesťažovali. Podľa jeho slov vedeli, za čo sú tam, a svoj kríž niesli statočne.

TÁBORY BOLI PO CELOM SLOVENSKU
Keď sa priehrada začala stavať, ešte vo svete zúrila vojna. V marci a apríli 1945 začali okresné národné výbory vo veľkom zakladať pracovné tábory pre obyvateľov Slovenska, označených za fašistov a nepriateľov rodiaceho sa ľudovodemokratického režimu. V tom roku bolo na Slovensku až 63 táborov, v ktorých bolo sústredených viac ako 26 tisíc ľudí.
Už v roku 1942 bol na stavbe priehrady zriadený prvý pracovný tábor pre utečencov z nemeckých koncentračných táborov. Vedúci pracovníci stavby Štefan Štofko a iní zo Sťahovacej sekcie si vyžiadali úradné povolenie, aby policajné orgány mohli eskortovať sovietskych vojakov z nemeckého zajatia práve na najväčšiu oravskú stavbu. Útekom z tábora sa títo „zaistenci” zapájali na východnom Slovensku do partizánskeho hnutia.
Po skončení druhej svetovej vojny sa pracovný tábor na Oravskej priehrade zmenil na trestanecký, pre tzv. kolaborantov. V tábore boli zaistení slovenskí Nemci, odsúdení za členstvo a aktivitu v Karmazinovej Karpatskonemeckej strane a niekoľko politických pracovníkov z obdobia šesť rokov trvajúceho Slovenského štátu. Keďže si vzorne plnili všetky práce a príkazy, zaobchádzalo sa s nimi slušne. So stavbou priehrady sa však nieslo množstvo technických problémov, riešiť sa musel aj nedostatok robotníkov. Miestnych nebolo veľa, aj tí často štrajkovali. Vznikli teda úvahy o zriadení tábora asociálov, alternatívne sa uvažovalo aj o utečencoch z Ukrajiny. Naďa Kališová

Stvorenie sveta trochu inak
Kultúra v Trstenej pokračuje vo svojom zabehnutom letnom tempe. Už tento štvrtok prídu do mestského kultúrneho strediska známi Radošinci. Herci Radošinského naivného divadla prídu Oravcom zahrať novú komediálno-poetickú inscenáciu Stanislava Štepku Stvorenie sveta.
Inscenácia sa žánrovo približuje muzikálu a hovorí, ako bolo na počiatku a ako je dnes.
Na počiatku nebolo nič. Iba Pán. Žiadne svetielka na nebi, žiadna voda, žiadna pevnina, ani žiaden priestor. Ale bol tu Pán a v ňom obraz sveta, ktorý chcel stvoriť. A vtedy Pán povedal: „Teraz!“ A vtom nastal čas. A Pán povedal: „Tu a tam, a hore, a dolu...“ – a bol tu priestor...
Približne takto sa začína svetoznámy biblický príbeh o prvých hodinách sveta a ľudstva, čím sa zároveň farbisto začína odvíjať javiskové rozprávanie tretej časti voľnej trilógie Stanislava Štepku a RND (Desatoro, Sedem hlavných hriechov). Herci chcú nanovo, po svojom priblížiť divákom „hviezdne hodiny ľudstva“, stvorenie vesmíru a prvých ľudí. Predvedú slasti rajského života, ale i dedičnú ťažobu prvého hriechu, pohovoria o vyhnaní z raja, o neľahkom pozemskom úsilí Adama a Evy a ich detí Ábela a Kaina... Zinscenujú príbeh roztopašného, hriešneho sveta a zbožného Noema, jeho rodiny, stavbu korábu a potopu sveta, ale aj „budovateľské nadšenie nových ľudí“ po potope. Hudobno-slovné putovanie najstaršou históriu ľudstva zakončia Radošinci na stavbe legendárnej Babylonskej veže a pri téme, ktorá je stále viac ako aktuálna: permanentná neschopnosť ľudstva hľadať a nachádzať spoločnú reč.
Celú históriu najväčších a najdôležitejších okamihov sveta kvetnato a ironicky komentuje Diabol v podobe krásnej ženy, ktorý neustále spochybňuje a relativizuje Božie činy, navádza k hriechu a vysmieva sa z ľudskej slabosti a nedokonalosti. A je len večnou tragickou biedou človečenstva, že sa z chýb nedokáže poučiť, a že sa história vzájomného ľudského neporozumenia opakuje až po dnešné dni.
Radošinské naivné divadlo zavíta do Trstenej 13. septembra. Predstavenie začne o 19.00 h v estrádnej sále MsKS. Lístky na divadelné predstavenie sú už v predpredaji.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  2. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  3. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  4. Po mesiacoch konečne jazdia na nových autách
  5. Ako môžu deti stráviť zmysluplný čas s modernými technológiami?
  6. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80%
  7. Aká je pravda o francúzskych autách?
  8. Viete, ako dlho trvá stiahnuť 3 GB v 5G sieti?
  9. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  10. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  1. McDonald’s spustil službu McDelivery už aj v Prešove
  2. Slovak model of the short - time work (Kurzarbeit)
  3. Po mesiacoch konečne jazdia na nových autách
  4. Ako môžu deti stráviť zmysluplný čas s modernými technológiami?
  5. Viete, ako dlho trvá stiahnuť 3 GB v 5G sieti?
  6. Aká je pravda o francúzskych autách?
  7. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80%
  8. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  9. Ľudia vymieňajú autá za elektrobicykle. Záujem v Trenčíne rastie
  10. Opäť štartuje projekt Futbal v meste
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 17 082
  2. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 13 384
  3. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 11 496
  4. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 8 902
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 8 286
  6. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel 7 889
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 7 437
  8. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 6 658
  9. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 6 270
  10. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite 5 424
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ilustračné foto

V pondelok 17. mája nadobudne účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest.

8 h
Hráči sa znovu vrátia na trávniky.

Názory oravských zástupcov sa na dohranie sezóny líšia.

16 h
Rodinoviny vymysleli pre babku.

Slovensko-francúzsky pár vymyslel projekt, ktorým chce spojiť generácie.

21 h
Opravená cesta v Oravskej Porube.

V pláne majú aj jej komplexnú rekonštrukciu.

15. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Stokilovú šelmu zazrela aj lesníkova manželka. Bola len dvesto metrov od okraja dediny.

15 h

Takéto fungovanie má iba jeden smer, hovorí po vypadnutí do druhej ligy kapitán FC.

15. máj

Plamene zachvátili drevenicu s prístavbou.

20 h

Záchranárov na miesto nešťastia spustil vrtuľník lanovou technikou.

15. máj

Už ste čítali?