ária ekologickým spôsobom. Reprezentáciu obce Hruštín a celého Slovenska malo „na pleciach“ 5 mužov a 3 ženy. Spolu s výpravou z Pohorelej, ktorú viedol veľký nadšenec kosenia, ľudových remesiel a tradícií Lukáš Janoška, mala slovenská výprava 20 účastníkov, vrátane dvoch malých chlapcov.
Majstrovstvá v Rakúsku sú organizované už od roku 1976 každé 2 roky. Zúčastňujú sa ich reprezentanti Rakúska, Slovinska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Švajčiarska a baskidskej časti Španielska. Súťaží sa v kosení 100 m2 muži, 35 m2 ženy, všetci s kosami dlhými 125 cm. Z každého štátu súťaží 10 mužov a 5 žien v kategóriách jednotlivcov bez rozdielu veku, ale reálny vek súťažiacich bol tento rok od 16 do 50 rokov. Najrýchlejší muž skosil 100 m2 mladej ďatelinotrávy za 1 minútu a 54 sekúnd, čo bol úctyhodný výkon. Najlepším ženám sa podarilo skosiť 35 m2 za 1 minútu a 46 sekúnd.
„Naša výprava sa do hlavnej súťaže nedostala, pretože my také dlhé kosy nepoužívame a ani neovládame techniku kosenia s takouto dlhou kosou,“ povedal nám František Krivačka, riaditeľ súťaže Hruštínska kosa a úšastník majstrovstiev. „Napriek tomu sme sa ku slovu aj ku koseniu dostali. V rámci otváracieho ceremoniálu vyhrávala slovenská harmonika a bolo počuť slovenské ľudové piesne. Za hudby a spevu naša výprava vykosila logo organizátora majstrovstiev vo svahu s rozmermi 30x30 metrov. Za 10 minút - ako keď rezbár vyreže do dreva plastiku - sme vykosili logo na lúke. Zožali sme za to obrovský potlesk divákov i súťažiacich. Všetkých zaujala ochutnávka pohorelského ľudového jedla, zemiakovo-mäsových guliek, ktoré veľmi chutili. Po skosení lúky bolo treba pokuť kosy. Miestni kosci dnes už používajú na to kovací stroj, takže bolo pre nich veľkou atrakciou ručné kutie kosy, ktoré im predviedol náš majster kosec Ján Štajer z Hruštína. O kutie kosy bol veľký záujem, fotoaparátov a viedeokamier dlho neubúdalo. Ďalší majster kosec Lukáš Janoška predvádzal plieskanie dlhým pastierskym bičom. Tento kumšt si nenechal len pre seba, ale zaučil aj mnohých okoloidúcich, ba aj nás samotných. Počas odovzdávania cien sme mohli na oplátku vidieť a počuť súbežné plieskanie 6 bičov v rytme rakúskej ľudovej dychovej hudby. Veľkým lákadlom boli aj naše ženy, ktoré všetkým ponúkali doma pečené koláče, zemiakovú babu, slaninu a iné domáce špeciality, a dávali ich zapíjať vychladenou borovičkou. Alebo že by tým lákadlom bol len ten borovičkový „šnaps“? Niečo na tom bude, lebo po súťaži sa domáci doslova tlačili pred slovenským stánkom a pýtali si ešte ten „guuut šnaps“. Družne sme debatovali s Rakúšanmi a Slovincami - nakoniec sme ich aj pozvali k nám na budúci ročník súťaže Hruštínska kosa.
Keď sme napokon v zdraví dorazili do Hruštína (cesta Salzburg - Linz - Wien – Bratislava – Hruštín meria 670 km) a mohli si vydýchnuť, svorne sme si povedali: Všade dobre, doma najlepšie!“
Zásluhu na tom, že Hruštínčania mohli s Pohorelčanmi reprezentovať Slovensko na takom významnom fóre, má aj domáce hruštínske družstvo ďalší nadšenci ručného kosenia. Hruštínčania tak mohli načerpať medzinárodné skúsenosti s organizovaním koseckých súťaží a zároveň propagovať ekologickú poľnohospodársku výrobu. O vybavenie výpravy krojmi sa postarala Obec Hruštín.
Autor: ka