u jedného z podnikov na pešej zóne.
Niečo pred šiestou večer sa nám prihovoril češtinou mladý muž s otázkou: Prosím vás, kde je tu Galéria Márie Medveckej? Odpovedal som mu, že len kúsok cez lavicu pre peších, ale je už zatvorená. Otvorená bude až zajtra od desiatej predpoludním. Priateľ sa mladíka opýtal, či vie, s kým hovorí. Ten sa nechápavo zadíval na oboch. „Čírou náhodou ste oslovili sprievodcu z galérie...“
Rozhovor hneď nadobudol inú dimenziu. Z mladého muža sa vykľul študent vysokej školy v Olomouci. Spýtal sa, či by galériu nemohol navštíviť aj v tejto večernej hodine. Dopili sme s priateľom kávu a odobrali sme sa do galérie, pred ktorou nás už čakal mladík aj so svojimi rodičmi. Všetci traja si prezreli expozíciu, pozorne počúvali a zaznamenávali si podstatné časti sprievodného slova. Dôvod ich návštevy bol síce jednoduchý, ale pre mňa predsa tak trošku aj nevšedný: český študent dostal zadanie diplomovej práce, v ktorej má okrem iného zmapovať kultúrne a historické pamiatky Oravy. Ostali sme aj s priateľom trošku zaskočení, pretože s niečím podobným sme sa ešte nestretli. Nech sa študent z ČR vo svojej diplomovej práci čo i len niekoľkými vetami zmieni o Galérii M. Medveckej v Tvrdošíne, bude to nielen pre mňa, ale aj pre propagáciu kultúrnych a historických pamiatok Oravy dosť podstatné. A mňa bude hriať pocit hrdosti na galériu našej dejateľky, v ktorej som sprievodcom.
Autor: J. Medvecký