ravských mladomanželov je v súčasnosti sobáš v novovysvätenej kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade.
Ako prebiehali svadby v minulosti napríklad v Malatinej? To nám povedali ochotné pamätníčky a folkloristky z tejto obce. Svoje mená do novín prezradiť nechceli, veď čo ak na niečo zabudli? Dúfame, že nie.
„Keď sa rodina a mládež poschádzali u nevesty, kde ich jej rodina pohostila, odpytovala sa nevesta od rodičov. Odpytovačka alebo odobierka je tiež jednou z tradícií, ktorá sa v rôznych podobách zachovala temer pri každej oravskej svadbe,“ dopĺňajú sa navzájom v reči ženičky. „Obrad v kostole bol tradičný a keďže kultúrne domy neexistovali, išlo sa tancovať do krčmy. Večer sa opäť všetci zišli u ,,mladej“, ale už sa nehostili, prišli k nej po periny a po truhlu s hábami. Čo z domu vzali, to spoločne s vyparádenými perinárkami v čepcoch - prvými ženami - odviezli k ,,mladému“. Keď tam prišli, musela sa mladucha od testinej odpýtať: Aby ste ma nemali za cudziu, ale ako za vlastnú. Potom svadobčanov pohostili a tí sa odobrali opäť na zábavu do krčmy. Hrali sa len sóla. To kuchárkam, to perinárkam... Pred polnocou nevestu „venkovali“. Starejšia išla prvá a držala nevestu za ruku. Za nimi išla sviečkami ozdobená svadobná družina. Chodili dookola a po každom kole inú pesničku zaspievali: ako sa na sobáš zberala, ako odpytovala... O polnoci predný družba neveste vienok snímal. Trikrát sa jej opýtal: Či jej má vienok sňať alebo hlávku sťať? Keď mu nevesta vienok odovzdala, odobrala sa preobliecť. Ženy sa však pobrali ihneď za ňou, že ju idú zobúdzať, keď jej to dlhšie trvalo. Na túto príležitosť mali opäť špeciálne piesne: „Už jedenásť, už je dvanásť, Poď ty mladá, poď medzi nás...“, alebo ju hnevali: „Široritá, široritá, či nevidíš, že už svitá..?“ Keď sa nevesta prezliekla, vrátila sa medzi svadobčanov a svadba pokračovala do rána.
Druhý deň bol ešte veselší. Mladej neveste bolo treba podonášať všetky veci, ktoré budúca gazdiná potrebovala pri každej robote. Prvé sa však nieslo zrkadlo, veľké skoro ako dvere. Potom obrazy, kúdeľ... Všade bolo veselo. Po dedine chodila i cigánka s kominárom, ktorý čiernil ženy i deti. Sliepky viedli na motúzkoch, aby bola zábava, aj aby im neušli. Všetci pískali, výskali a nosili všetko potrebné: piesty, hrable, pšenicu...“
Nuž, taká bývala svadba v Malatinej.
Autor: Angelika Fogášová
