a porozchádzali. Keď sa však objavil prvý z kolóny viac ako päťdesiatich veteránov – stará, no zrekonštruovaná trstenská hasička Erena - Námestie Milana Rastislava Štefánika sa začalo opäť zapĺňať. Práve v čase prechodu veteránov z Námestova do Trstenej sa pri priehradnom múre stala vážna dopravná nehoda, a tak autá nejaký čas meškali. Radnica s mestským kultúrnym strediskom však boli pripravení, aby spríjemnili čakanie na zlatý klinec programu. Na upršanom a mokrom pódiu sa predviedli tanečníčky s veľkým T. Hoci vedúci skupiny Mixer a učiteľka tanca boli presvedčení, že ich zverenci do dažďa nepôjdu, deti boli odhodlané a aj napriek nečasu predviedli vynikajúce tanečné predstavenia. Za odvahu a bojovného ducha si pri odchode z pódia zožali obrovský aplauz publika. Obdiv a uznanie si vyslúžili aj finalisti tohtoročnej speváckej súťaže DilongStar, ktorí tiež prispeli svojou „troškou do mlyna“. „Mali by sme sláviť všetky štátne sviatky, ktoré nám pripomínajú, čím sme a odkiaľ sme prišli. Aj preto sme sa rozhodli osláviť Deň ústavy. Plusom bol príchod veteránov, ktorí aj napriek zime pritiahli na námestie množstvo ľudí. Niektorí, s ktorými som sa rozprával, sa pri pohľade na krásne staré autá začali nahlas zamýšľať aj nad rekonštrukciou svojich vlastných starších motorových tátošov,” povedal nám primátor Jozef Ďubjak.
Napokon dorazili všetky veterány, zoskupiac sa okolo Ereny. Pre tú bol tento deň výnimočný. Klub veteranistov ju prijal pod svoje „ochranné krídla” a dal jej novú, veteranistickú, špeciálnu poznávaciu značku – TS 007. Jej slávnostné osadenie na červenú plechovú nádheru mali na starosti primátor Trstenej Jozef Ďubjak a čestný hosť trstenských osláv, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Už od príchodu prvého staručkého auta bolo zrejmé, že župana tieto motoristické vzácnosti nesmierne zaujímajú. Každé si dôkladne prezrel, nazrel dovnútra, aj pod kapotu. Po slávnostnom označení Ereny sme teda podľahli zvedavosti a predsedovi ŽSK sme položili v spojitosti s veteránmi zopár otázok.
Aký je váš vzťah k veteránom a k autám vôbec?
K veteránom a k motorizmu mám veľmi vrúcny vzťah. Už ako malý chlapec som jazdil na motorkách. Potom sme si aj s bratmi naplnili dávne chlapčenské sny a začali sme profesionálne súťažiť na autách. Robil som spolujazdca na ralley a neskôr som aj sám súťažil v jazde do vrchu, najskôr na Škode 120 LS a potom na Škode 130L. Som teda s motormi doslova zrastený a vôňa výfukových plynov je pre mňa niečím, čo ma vždy dokáže „nabudiť”. Keď vidím veterány, ktoré som za mojich mladých čias obdivoval ako skvelé autá, až mi podskočí srdiečko. Napokon, som až dodnes vášnivý motorista, jazdím veľmi rád a môj osobný šofér sa viac vozí na sedadle spolujazdca, než za volantom. (smiech)
Pomohol ŽSK financovať pomerne nákladnú rekonštrukciu trstenskej Ereny?
Rekonštrukciu Ereny nie. ŽSK však prispel na iné aktivity, ktoré v Trstenej prebiehajú, napríklad sme podporili spevácku súťaž Dilongstar. No keby mesto požiadalo o podporu na Erenu, určite by som nejaké prostriedky hľadal. Obdivujem totiž všetkých, ktorí sa zaoberajú renováciou starých vozidiel, pretože viem, aká je to mravčia práca. Aj preto sme tento rok prispeli na záchranu železničky, ktorá sa do skanzenu v Pribyline presťahovala z Čierneho Váhu. Je úžasné, keď niekto dokáže oživovať staré veci.
Ako vnímate fakt, že práve vás prizvali k značkovaniu Ereny?
Som poctený. Preto vám prezradím na seba ešte jednu vec. Keďže na každej dedine v minulosti fungoval futbalový klub a dobrovoľný hasičský zbor, už odmalička som bol futbalistom aj hasičom. Jeden rok som dokonca robil hasiča aj profesionálne. Dodnes si prácu hasičov, aj dobrovoľných, vysoko vážim, aj keď niekto sa na nich pozerá „pomedzi prsty”. Hasiči však pre nás robia záslužnú prácu, často si to, bohužiaľ, ani neuvedomujeme. Preto som rád, že som sem bol pozvaný a mal som tú česť starú mašinu Erenku znova uviesť do života.
