Zachránila len titulku a zákonník

Viac sme vysvetľovať nemuseli, pretože Elena dôsledne sleduje, kto kedy našu 500-ku dostane. Ako nám neskôr povedala, často, keď pred spaním čítala naše noviny, snívala o tom, že raz aj ona tú 500-ku dostane. Maličkosť, ale poteší. Ale potom si vždy povedala, že aj keby sme do Vasiľova s odmenou predsa len zablúdili, ich zastrčený domček aj tak nikto nenájde. A naozaj, trafili sme doň len náhodou. Zarazilo nás však, prečo je domáca pani taká zhrozená. Dozvedeli sme sa to veľmi rýchlo, keď spľasla rukami: „Neuveríte mi, ale môj malý vnúčik dnes ráno celé vaše noviny rozstrihal!“ „Nebojte sa, ak nájdete identifikovateľné zvyšky, päťstovka je vaša,“ utešovali sme ju. „Iba toto mi z nich zostalo,“ kývla gazdiná na Zákonník práce, ktorý ležal na poličke v chodbe. Ale keď zahrabla v kuchyni do koša, padol nám pohľad na stôl, medzi letáky – a tam bola. Titulná dvojstrana našich novín!
Elena Vošková nad ňou zajasala: „Tak je moja!“
Ako sme sa od gazdinej dozvedeli, naše noviny číta doma celá osemčlenná štvorgeneračná rodina. „Babka, čo má aj osem krížikov na chrbte, ju prečíta lepšie ako ja. Lebo ja už horšie vidím, ťažšie sa mi číta. Už mi ani okuliare nestačia, čítam lupou,“ hovorí.
A čo si za „vyčítanú“ päťstovku kúpi? „Určite to bude niečo pekné pre vnukov. Hlavne pre toho trojročného, že mi aspoň tú titulku nechal!“