Keď mu vedúca folklórneho súboru Marína povedala o tragédii autobusu s ich priateľmi, s ktorými sa rozlúčili len niekoľko hodín predtým, otriaslo to ním tak, že nedokázal už do rána zaspať. Stále dookola si vybavoval nedeľné popoludnie, keď chlôapci z Golusky účinkovali s nešťastnými Hriňovčanmi. „Paprčkovci hrali ako králi. V tej chvíli som sa obzeral po našich chlapcoch, nech sa pozrú, ako sa odovzdáva posolstvo ľudových tradícií – živo a s nadšením. Neskôr sme s Andrejkou Jágerovou viedli polemiku, kto bol lepší, či Paprčkovci alebo Melicherčíkovci. Aj jedných, aj druhých vyprevádzal z javiska frenetický potlesk, naozaj hrali, ako keby to bolo posledný raz v živote... Nikto vtedy netušil, že to naozaj bolo pre niektorých z nich posledný raz. Pri rozlúčke som sa šiel poďakovať primátorovi Hriňovej za organizáciu vydarenej akcie. Práve rozprával s Paprčkovcami, nuž som si povedal, že im musím povedať, akí boli perfektní, že sa naši chlapci môžu od nich učiť. No vtom ich ktosi odviedol. Už nikdy takto nezaváham, doteraz ma trápi, že tie slová zostali nevyrieknuté. Už im to totiž nikdy nepoviem...“
Pri nedeľňajšej nehode autobusu na ceste zo slávností pod poľanou do Hriňovej zahynuli štyria vášniví folkloristi: Janka, Jaro, Marián a Agnesa. Mladí spoluúčinkujúci z polhorskej skupiny Goluska sa s nimi boli rozlúčiť na cintorínoch v Detve a Hriňovej minulý štvrtok.