Článok pokračuje pod video reklamou
o od nášho regiónu. Opak je však pravdou. Autobus, v ktorom v Rumunsku zahynuli dvaja ľudia, má s Oravou spoločného viac ako dosť.
Krátko po tragických udalostiach sme sa dozvedeli, že havarovaný poľský autobus si prenajíma aj istá zuberecká cestovná kancelária. V čase nehody mal autobus namierené do Bulharska s novým turnusom turistov. Naspäť sa však mal vracať s tvrdošínskymi gymnazistami, ktorým skončila prímorská stužková. Po týchto šokujúcich zisteniach sme navštívili riaditeľku Gymnázia v Tvrdošíne Alenu Golboňovú. Tá bola v čase nášho príchodu ešte stále otrasená z pondelkových udalostí. „Nikdy som nebola za to, aby sa na stužkové chodilo do zahraničia. Je to obrovský tlak pre rodičov aj učiteľský dozor, ktorý ide s maturantmi. Ale aj pre rodičov, ktorí ostali doma, a pre školu. Každý tŕpne, či sa náhodou niečo nestane. Tento rok som takúto stužkovú povolila dvom triedam. Jedni boli v Chorvátsku, druhí v Bulharsku. No kým budem vo funkcii riaditeľky, už na nič také nahovoriť nedám,” vyhlásila kategoricky. S oktavánmi bol ako dozor aj riaditeľkin manžel Miloš. Keďže autobus, ktorým sa výletníci mali vracať, bol nepojazdný, gymnazisti si museli zájazd nedobrovoľne predĺžiť o ďalšie tri dni. Namiesto toho, aby sa ukázali doma minulú stredu, prišli domov až v sobotu v noci. Cestovka, ktorá im stužkovú vybavovala, totiž iný autobus po nich poslať nemohla. Najbližší turnus odchádzal zo Slovenska v piatok, domov mohli teda ísť až v sobotu. Predĺženie stužkovej možno vyhovovalo študentom, obrovské starosti však spôsobilo rodičom, a veľké problémy škole. „Minulý týždeň prebiehali opravné maturitné skúšky, na ktorých mal byť v komisii aj manžel. Bolo veľmi ťažké vysvetľovať na krajskom úrade, čo sa stalo a niekoho do komisie za manžela dosadiť. Do komisie totiž nemôže ísť hocikto,” hovorí riaditeľka. Aké pocity mala v momente, keď sa dozvedela, čo sa stalo? „Hneď som si predstavila dátumy a vedela som, že to nemohli byť oni. Mali totiž nasadať do autobusu až o čosi neskôr. Trochu sa mi uľavilo, ale napadlo mi množstvo iných vecí – aké sú tam cesty, či sa tí naši nemôžu vrátiť naspäť inou trasou... Manželovi som však povedala, že je jedno, kedy sa vrátia, len nech sa vrátia v poriadku,” dodáva A. Golboňová.
Snažili sme sa získať aj stanovisko majiteľa cestovnej kancelárie zo Zuberca, prostredníctvom ktorej sa študenti mali vracať domov. Do našej uzávierky sa nám však nepodarilo stanovisko získať.
