rbách. Prvým slovenským medailistom na majstrovstvách sveta bol Imrich Bugár. Slovenská atletika sa postupne začala prizerať úspechom iných. Pritom viaceré talenty zostali nepovšimnuté, prípadne sa nedostali pod „tie správne krídla”. Na Slovensku totiž takmer všetko berieme len povrchne. Našťastie však predsa existuje pár svetlých výnimiek. Pre slovenskú atletiku bol skutočne úspešný rok 1988. Jozef Pribylinec vtedy získal zlato na olympiáde v Soule v chôdzi na 20 kilometrov. Dvakrát bol strieborný na majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 1983 a 1987. Na tieto úspechy sa snažil nadviazať Igor Kollár. Jeho ôsma priečka z roku 1993 v Stuttgarte začala predznamenávať ústup slovenskej chôdze z vydobitých pozícii. Atléti sa nedokázali presadiť v chôdzi, ani na ostatných významných podujatiach. Kráľovná športu „ronila” na Slovensku každoročne slzu. Až kým neprišiel rok 1997 a s ním Igor Kováč. Vtedajšie skvelé načasovanie formy mu zabezpečili atletickú nesmrteľnosť. Presadiť sa v bežeckých disciplínách je dnes naozaj kumšt. Igor vtedy behal časy na úrovni 13,10 sek. Po ňom však nastala diera. Martinčanka Lucia Klocová je príslušníčkou svetovej pätnástky, o tom niet pochýb. Náznak vzostupu slovenskej atletiky zaznamenal aj guliar Mikuláš Konopka. V tomto roku sa stal halovým majstrom Európy. Na majstrovstvách sveta sa od neho očakávalo viac. Náplasťou neúspechu sa však stal kladivár Libor Charfreitag. Niekoľko rokov pôsobil v Spojených štátoch amerických. V tejto sezóne sa pravidelne dostával cez hranicu 80 metrov. Jeho úspechy by sa však podľa viacerých atletických odborníkov nemali spájať so slovenskou atletikou. Pre mladých - začínajúcich športovcov je úspech Libora Charfreitaga motivačný. Do akej miery, ukáže až čas. Opýtali sme sa teda atletických odborníkov Oravy, čo pre nich takýto úspech znamená. Je to naozaj motivácia do ďalšej práce?
NEMYSLÍM SI, ŽE JE TO DIELO SLOVENSKEJ ATLETIKY
Barnabáš Üvegeš má v analyzovaní bronzovej priečky Libora Charfreitaga naozaj jasno. „Získanie bronzovej medaily je naozaj skvelý výsledok. Nemôžeme však tvrdiť, že je to zásluhou slovenskej atletiky. Podobne ako plavkyňa Martina Moravcová aj on sa pripravuje v spojených štátoch. O veľkosti úspechu nášho kladivára však určite nemožno pochybovať. Podľa mňa sa vo výbornom svetle predstavila aj Lucia Klocová. Škoda, že jej finálová miestenka tesne unikla. O sestrách Velďákových (diaľka, trojskok) si myslím, že dokážu ako-tak zvládnuť kvalifikáciu. Vo finále zlyhávajú. Stalo sa to aj na univerziáde. No v konečnom dôsledku nie som presvedčený, že sa atletika na Slovensku vzmáha. Na kladivársku disciplínu podmienky nemáme. Prekážky a iné disciplíny sa ešte akosi dajú zvládnuť v halách. Problémy našej atletiky sú však naozaj obsiahle.“
POTVRDILA SA AMERICKÁ ŠKOLA
Dlhoročný oravský rekordér na 1500 m prekážok – Marián Klimčík – sa k výkonu L. Charfreitaga vyjadril: „Nie som veľkým fanúšikom tzv. ťažkej atletiky. Je to však po rokoch konečne ďalší impulz pre atletiku vôbec. Čakali sme naň vyše desať rokov. No rozhodnúť, či je bronzová medaila L. Charfreitaga zrkadlom vzmáhania sa slovenskej atletiky, je ťažké. Skôr si myslím, že sa opäť potvrdila sila americkej školy. Pre mňa bolo najväčším zážitkom sledovanie Lucie Klocovej. Celkovo mám ako bývalý „štrekár“ bližšie k bežeckým disciplínám. Aj preto hodnotím výkon L. Klocovej z môjho pohľadu o niečo vyššie.“
JE VÝBORNÉ, ŽE VŠETCI DOKÁZALI ÍSŤ NA MAXIMUM
Ľubomír Ivan sa v minulosti venoval šprintérskym disciplínám. Pričuchol aj k desaťboju. Jeho hodnotenie je nasledovné: „Charfreitagov úspech je vynikajúci. Je to dielo dlhodobo stabilných výkonov. Prikláňam sa však k myšlienke, že samotná slovenská atletika a podmienky, ktoré ponúka, za úspech nemôžu. No poteší fakt, že všetci z našej výpravy si dokázali buď vyrovnať, prípadne prekonať osobné rekordy. Napríklad prekážkarka Miriam Bobková, ktorej slovenský rekord nestačil na postup z rozbehov.“
Autor: tb
