iac. Potvrdzuje to aj štvrtý ročník Memoriálu Jozefa Fúziu. Ten tragicky zahynul, keď ho neohľaduplný - opitý vodič doslova „skosil“ z vozovky. Na jeho počesť sa preto každoročne stretáva miestna cyklistická komunita, ktorá chce odkrývať cyklistické taje z tvrdšieho pohľadu. Vydávajú sa na 215-kilometrovú trasu okolo tatranských končiarov. Pravidelný účastník – Peter Dulovič nám poskytol niekoľko zaujímavých odpovedí.
Narozdiel od známeho cykloturistického podujatia Okolo Tatier je Memoriál Jozefa Fúziu o niečom inom. Skôr je prezentovaná športová úroveň každého účastníka. Ako ste spokojný s tohtoročnou účasťou?
Účasť bola lepšia než minulý rok. Dohromady sa dali cyklisti z Námestova, Brezy, Tvrdošína, Trstenej a Nižnej. Pomaly sa nám teda podarilo obsiahnuť takmer celú hornú Oravu.
Celú trasu absolvujete za jeden deň. Zameriavali ste sa na niektorú etapu nejako špeciálne, alebo to väčšina z vás brala ako hociktorú inú jazdu?
Prejsť 215 kilometrov v jednom kuse nie je sranda. Organizujeme však tento memoriál kvôli pamiatke Jozefa Fúziu. Na druhej strane, akonáhle v máji skončí Okolo Tatier, už sa nič podobné nekoná. Pokiaľ viete, že vás čaká zaujímavé podujatie na konci augusta, núti vás to udržiavať sa v kondícii. Bez tvrdej prípravy je spomínaný úsek veľkým problémom.
Na okolí sa poriada množstvo cyklomaratónov. Nechcel by Memoriál Jozefa Fúziu zapadnúť do tohto koloritu podujatí?
Uvidíme, ako sa to postupne vyvinie. Čím väčšia účasť, tým lepšie. Nepočítame s takou masovosťou ako Okolo Tatier. Pokiaľ by sa nás však v budúcnosti zišlo aspoň päťdesiat, bolo by to fajn.
Neuvažujete zakomponovať do organizácie prvky prezentácie? Predovšetkým čo sa týka médií.
Zatiaľ je to pre nadšencov. Časom uvidíme.
Veľkým „maskotom“ Memoriálu Jozefa Fúziu je cyklistický fanatik Ondrej Kováč. Vo veku 65 rokov dokáže ponaháňať oveľa mladších. Viacerí vedia, že sa mu stal nepríjemný úraz. Ako ste vnímali jeho absenciu?
Rozhodne chýbal. Ondrej je dôkazom, že aj v takomto veku sa dajú robiť extrémne veci. Je to človek, ktorý svojou charizmou pozitívne vplýva na ostatných a zároveň je akýmsi motivátorom pre omnoho mladších.
Ktorý úsek trate považujete za najťažší?
Jednoznačne sú to Huty. Po všetkých tých kilometroch je prechod cez Huty prevažne bolestivý. Psychické a fyzické sily sú v danom okamihu na hrane.
Vyskytli sa počas prejazdu nejaké pády?
Áno. Jeden účastník dostal v zjazde do Lysej Poľany šmyk. Našťastie mal prilbu a zranenia neboli rozsiahle.
Autor: tb
