ch kresťanov nemal venovať svetským veciam, jeho náplň dňa má byť predovšetkým duchovná.
Kňazi sú však tiež len ľudia a keby aj oni nemali svoje záľuby, pravdepodobne by im chýbala akási iskra. Svetlým príkladom toho, že duchovný dokáže zvládnuť vedenie svojej farnosti a farníkov a popritom sa venuje tomu, čo ho baví a láka, je podbielanský farár Donát Čarnogurský. Precestoval mnoho krajín, videl a mal možnosť spoznať množstvo kultúr, zvykov, ľudí. Dnes už cestuje oveľa menej ako kedysi. Opäť sa totiž začal venovať svojej vášni z mladých čias – sochárstvu.
VLASTNÝMI RUKAMI TVORÍ MADONU
Farár Donát Čarnogurský pri našom príchode práve vychádzal z domu a v rukách niesol elektrickú brúsku. Napriek vyrušeniu nás milo pozval dnu. Ešte pred vstupom do domu nás na dvore zaujala kamenná socha, ktorá bola hlavným dôvodom našej návštevy. Už bola takmer dokončená, chýbala len jej zadná stena. „Sochu vyrábam z pieskovca, ktorý som dostal od Bielopotočanov. Bol to dar - a pre mňa znamenal ten kus skaly výzvu. Aby nezostal len tak niekde položený a nevyužitý. Po dokončení z toho bude Bíľanská Madona. Naštudoval som si jej zobrazenia vo východnom charaktere. Socha predstavuje oslávenú kráľovnú v nebi, ktorá je nadpozemská. Vystreté ruky znázorňujú, že ľudstvu daruje Mesiáša, svojho syna. Ten je v podobe východnej ikonografie znázornený ako malý, ale zároveň ako dospelý. Kristus drží v rukách knihu života a v jeho pozadí je chlieb života. Široký krk Krista znázorňuje, že na nás dýcha Ducha Svätého. Hlavným cieľom mojej sochy nie je stvárniť podobu, ale má vypovedať o nejakom posolstve, myšlienke,” vysvetlil nám hlavný význam jeho nového výtvoru. Na výrobu sochy používal flexu, kladivo a sekáč. Trvalo mu viac ako mesiac, aby plastika dostala takú podobu, akú si predstavoval.
K REMESLU MÁ VEĽMI BLÍZKO
Podbielanský farár nám spomenul, že k tvorbe sa vrátil po mnohých rokoch. Ako chlapec vyrábal rôzne plastiky a artefakty s ľudovými motívmi. Vtedy ho k umeniu a k etnografii viedol hlavne dnes už nebohý profesor Martin Slivka.
„V súčasnosti nadväzujem na študentské časy, počas ktorých som študoval dejiny umenia a históriu. Chcem, aby sa môj vzťah k umeniu neukazoval len v teoretickej rovine, ale aby som ho pretavil aj do praxe,” hovorí Donát Čarnogurský.
Keď mal sedemnásť rokov, navštívil umelcov pôsobiacich v Bratislave. Mal teda určitú predstavu, ako umenie vyzerá. Ako však sám tvrdí, tesať ani rezať ho nikto neučil. Prišlo to akosi samo... „Aj keď je pravda, že k remeslu mám dosť blízko. Vyučil som sa v strojárskom odbore a päť rokov som robil v priemysle. Nástroje sú mi teda blízke, hoci to, čomu sa venujem teraz, je trochu umeleckejšie,” vysvetľuje ďalej duchovný.
SNAŽÍ SA VŽDY O ORIGINÁL
Donát Čarnogurský tiež priznal, že nemá rád sériovú výrobu a tuctové veci. Preto sa vždy snaží tvoriť originály, prototypy. Posledné dielo vyrobil minulý rok. Bola to kaplnka Cyrila a Metoda vytesaná do jedle. K tejto soche, ktorá sa nachádza neďaleko jeho rodiska, na chalupe na Frankovej, plánuje ešte dorobiť plastiky piatich slovenských svätých. Cely zbor sôch by potom mal dostať názov U siedmich svätých. Aj Bíľanská Madona už čoskoro opustí Oravu a vyberie sa na Spiš. Zdobiť bude spolu s Cyrilom a Metodom dom a záhradu farárovej rodiny. Nebude však len pre nich. „Sochy budú stáť blízko pri ceste, obdivovať ich bude teda môcť každý, kto pôjde okolo,” dodal.