Dovtedy sa venoval hlavne architektúre skaliek. Robil ich mnohým známym aj neznámym. Bonsaje od syna ho však na prvý pohľad uchvátili.
So synom Milošom začali tak, že sa vybrali do lesnej škôlky. Tu si nakúpili malé semenáče. Vysadili ich za domom a začali pestovať. S nejakými poznatkami prišiel Jozefov syn, nejaké informácie si naštudoval Jozef v knihách, vyskúšal dokonca aj pár experimentov.
Bonsaje si vyžadujú oveľa viac pozornosti, ako ktorékoľvek iné rastliny. Len bonsajisti vedia, prečo Jozef s hrdosťou spomína, že zahubiť sa mu „podarilo“ len veľmi málo jedincov. „Bonsaje sú náročné na starostlivosť. Raz ročne, najlepšie na jar, musím každý stromček vybrať zo zeme, aby som mu mohol zastrihnúť korene. To pomáha presádzaniu bonsajov do črepníkov. Ak sa totiž korene divoko rozrastú, do nádoby sa už presadiť nedajú. Zároveň sa snažím tvarovať aj korunku bonsajov,” vysvetľuje nám základné kroky vášnivý pestovateľ. V obchodoch sa často dajú kúpiť bonsaje, ktorým k dokonalým a krásnym tvarom dopomáhajú rôzne drôty, špagáty či paličky. Jozef je však zásadne proti takémuto spôsobu ich „výchovy”. „Snažím sa korunku odmala pestovať, aby bola pekná aj bez drôtovania. Táto malá lipa musí vyzerať tak, ako tamtá veľká, ktorá taktiež vyrástla bez akýchkoľvek zásahov. Nie je mojím cieľom umelo a nasilu jej povykrúcať konáriky,” rozpráva ukazujúc na malú lipku zasadenú pri chodníku.
Postupne, ako sa Jozef Klus začal s bonsajmi spoznávať, ako sa hovorí - „kamarátiť”, trúfol si aj na ich sadenie do tufového kameňa. Špeciálnu skalu, ktorú možno nájsť prevažne na vrchoch od Ružomberka smerom na Banskú Bystricu, mu opäť priniesol Miloš, ktorý na ňu natrafil vracajúc sa z Bratislavy. „Skúšali sme, či sa nám podarí vybrať stred skaly, aby sme do nej mohli zasadiť bonsaj. Kameň sme v strede vyprázdnili, upravili a nasadili sme tam zopár stromčekov. Držia sa až doteraz, takže sa nám to asi podarilo urobiť dobre,” spomína Jozef. Pri svojich rastlinách trávi toľko času, koľko potrebujú. Ako hovorí, často sa prechádza po záhrade a pozoruje každý bonsaj. Keď vidí, že je niektorý chorý, alebo niečím napadnutý, že v skalke niečo odkvitlo, alebo koruna bonsaja nemá pekný tvar, pustí sa do práce. Jedno ošetrí, druhé roztriedi, tretie upraví. V hlave má jasnú predstavu, podľa ktorej musí vyzerať každý jeden kus záhrady, každý kvet, strom, bonsaj. V záhrade Klusovcov je neskutočné množstvo „bonsajíkov” a bonsajov. Niektoré už majú viac ako desať rokov, ale stále vyzerajú ako „malé detičky” svojich veľkých stromových rodičov. Nájdete tu naozaj čokoľvek – gaštan, lipu, buk, javor, jarabinu, červený smrek, borovicu, kosodrevinu, orgován, jaseň – a všetko má miniatúrne rozmery! K takémuto vzhľadu Jozef vedie svoje bonsaje zdĺhavými a nekonečnými obstrihávaniami, úpravami, riedením koruny.
Bonsaje, aj keď sa to možno nezdá, nie sú veľmi citlivé na zmeny teplôt. Ale počas veľmi horúceho leta ich treba dvakrát denne polievať a mali by byť aspoň sčasti skryté v tieni. Vtedy by sa im nemalo nič stať. V zime prezimujú prakticky normálne, ako každý iný strom. Problém je len s bonsajmi nasadenými do črepníkov. „Ak by sa do črepníka dostala voda, mráz by ho roztrhol. Preto stromy, ktoré mám v miskách, sadím do hriadky, v ktorej si vykopem aspoň 30 centimetrovú ryhu. Tam poukladám lístie, vložím naň bonsaje v črepníkoch, opäť nasypem lístie a asi do polovice kmeňa ich zasypem zeminou. Takto dokážu v poriadku prezimovať.”
Jozef Klus nám krátko pred odchodom prezradil, že si život bez kontaktu s prírodou nevie predstaviť. Už ako malý chlapec rád chodieval do lesa na huby a trávil tam „more“ času. Preto ho dokáže neskutočne nahnevať, keď vidí, ako niekto rozhadzuje smeti všade naokolo. „To je horšie, ako keby mi dal niekto facku,” dodáva.
Čo je bonsaj?
Bonsaj je malý, človekom tvarovaný stromček vysokého veku, ktorý s nádobou, v ktorej rastie, tvorí harmonický celok. Svojím tvarom by mal čo najvernejšie pripomínať stromy vysokého veku v prírode. Prvé bonsaje vznikli v Číne asi pre 2000 rokmi. Čínsky názov pre bonsaj je „penjing“. Všetky dostupné poznatky o pestovaní bonsaj však pochádzajú z Japonska. Bonsaj znamená v preklade „rastlina v plochej nádobe”. Umenie moderného pestovania bonsajov vzniklo na začiatku 20. storočia. Hlavným cieľom tohto umenia je z obyčajných a exotických stromov vypestovaných v prírodných podmienkach vytvoriť s pomocou neustáleho hľadania nových foriem bonsaje. Je síce malý, musí však vyzerať elegantne. Pestovanie bonsajov vyžaduje určité skúsenosti, veľkú trpezlivosť a hlavne talent pre tvarovanie rastliny. Nejde totiž o tzv. genetické rastliny, ale o skutočné miniaturizované stromy, ktoré i vo vysokom veku tvoria nepatrné prírastky. Preto musia byť pravidelne systematicky prerezávané, aby zostali malé. Bonsaj je v podstate presnou, no zmenšenou kópiou stromu rastúceho voľne v prírode.