vrátia do dávnych čias a všetky svoje poznatky poskytnú širokej verejnosti. A podarilo sa! Výstava Zuberec na starej fotografii, ktorá je v Múzeu oravskej dediny nainštalovaná už od Podroháčskych folklórnych slávností, láka čoraz viac návštevníkov.
Myšlienka pripraviť výstavu starých fotografií Zuberca sa zrodila v hlavách viacerých Zuberčanov už pred niekoľkými rokmi. Priekopníkom bol však pravdepodobne fotograf Vlado Žuffa so svojou manželkou Dankou, ktorí zbierajú fotografie viac ako desať rokov. Hneď za nimi nasledoval Richard Janoštín – zberateľ rozmanitých starých vecí a taktiež fotiek.
„Nespornú zásluhu na vytvorení výstavy má aj obec. Predchádzajúci starosta Marián Jurina podporil snahy Žuffovcov. Danka obchádzala zuberecké rodiny a požičiavala od nich staré fotografie. Jej manžel ich potom doma spracúval na elektronické nosiče. V súčasnosti zámer programovej komisie folklórnych slávností, predovšetkým personálne, podporil aj starosta Vladimír Šiška,” informovala nás Cecília Matysová, koordinátorka výstavy. O potrebe urobiť výstavu sa hovorilo už pred rokmi. Prvýkrát sa fotky z minulosti vystavovali pri 400-ročnici obce pred 14 rokmi. Vtedy ich zozbieral obecný úrad. Boli to originály, často veľmi maličké, a všetky sa vrátili majiteľom. Výstavu sa tak podarilo zrealizovať až teraz.
„Zuberec sa rok od roku stáva modernejšou dedinou, strediskom cestovného ruchu. To tradičné a krásne už poväčšine odišlo nenávratne preč. Dnes celý náš život prispôsobujeme dobe, ktorú práve žijeme. Stará fotografia je však obrazový svedok doby, ktorá sa už nedá vrátiť späť. Odišli ľudia, „stratili“ sa chalupy, polia... Nech teda mladí vidia, že nie vždy bolo všetko také, ako dnes. Že nič nie je večné. Že mladosť, krása, bohatstvo – všetko je pominuteľné, len do času. Že čas všetkým odmeriava rovnako a život na zemi netreba zbytočne premárniť,” pokračuje Cecília Matysová. „Okrem toho chceme, aby sme mohli našich najstarších spoluobčanov identifikovať podľa fotiek z čias, keď ešte boli mladí. Chceme uchovať všetko pre generácie, ktoré prídu po nás. Obec Zuberec v tomto čase pripravuje rozsiahlu monografiu, a tak sa mnohé staré objavené fotografie využijú aj v pripravovanom diele,” dodáva organizátorka.
Fotky na výstavu zháňali naozaj všade. Od Zuberčanov, ale i od turistov, ktorí Zuberec navštevujú už dlhé desaťročia. Ako tvrdí Cecília Matysová, každá fotka má vlastný príbeh, vlastnú históriu. „Na jednej fotografii je aj moja mama ako mladá nevesta v roku 1952. Ide do poľa. Na chrbte v obrúsku má dieťa, v jednej ruke hrable, v druhej nesie v slamenom košíku poživeň pre otca. V pozadí krásnej drevenej ulice stojí starodávna motorka. Motorkár zastavil, odfotil mamu a fotku jej poslal. Často sa stávalo, že ľudia sa fotografovali s turistami. A mnohí Zuberčania si takéto fotografie strážia ako poklad,” vysvetľuje ďalej.
Samotnej výstave predchádzalo množstvo práce. Najskôr fotografie dlhé roky zbierať, tematicky rozčleniť, popísať, potom ich upravovať, prostredníctvom počítača zväčšovať a tlačiť na fotografický papier. Pri týchto prácach pomáhal Vladovi Žuffovi Jozef Jandura.
Cecília mala na starosti tvorbu panelov a tém, ku ktorým dopĺňala pôsobivé verše básnikov. „Konečné dielo vyzerá možno dosť jednoducho, jeho realizácia však bola naozaj náročná. Jozef Jandura dal všetkému vonkajšiu formu. Spolu s Paľkom Šrobom, ktorý tlačil všetky texty a nakupoval materiál, sme tvorili realizačnú trojku. Výstava bola už týždeň pred slávnosťami hotová,” hovorí. Zorganizovať výstavu Zuberec na starej fotografii bolo náročné aj finančne. Poďakovanie si teda zaslúžia všetci, ktorí sa na príprave podieľali.
Výstava bude v Múzeu oravskej dediny sprístupnená do konca septembra. Aj potom však budú panely s fotografiami pravdepodobne umiestnené do zubereckého kultúrneho domu.