vali,“ dozvedáme sa od jedného z organizátorov, moderátora Antona Vnenčáka. Súťaž dosiahla v nedeľu 19. augusta rozmery, aké ani sami organizátori neočakávali – zasúťažiť si prišlo 40 traktorov, ale chlapi z okolia Námestova sem prišli ukázať aj ďalšie svoje technické výtvory. Takým bolo napríklad aj „čudo“ Jána Sameljaka zo Sihelného. Išlo pôvodne o stroj z roku 1911 zn. Svoboda so zvláštnymi oskobovanými pneumatikami, no Ján Sameljak mu už dávno vtisol svoj technický rukopis. Pri pokuse zdolať náročnú súťažnú disciplínu sa mu síce rozsypala predná náprava a kolegovia ho museli odtiahnuť domov, no Ján Sameljak nečakal, chytil do rúk zváračku a onedlho bol na súťažnom „pľaci“ opäť...
„Ani v kútiku duše sme neočakávali takú účasť, či už strojov alebo divákov. Za popoludnie sa tam vystriedalo vyše 4000 ľudí. Preto aj v najväčšej špičke, priznám sa, kolabovala doprava. Ale nakoniec dopadlo všetko dobre,“ dodáva riaditeľ súťaže Marián Stašš. „Pri príprave súťaže nám veľmi pomohol starosta Jozef Gabriel, ale aj vlastníci pozemku, ktorí nám vyšli v ústrety. Množstvo divákov sme mali už od piatku, kedy náš technik Dušan Grobarčík pripravil trať. A už od piatka si ju chceli mnohí vyskúšať, dokonca aj na terénnych džípoch. Nejedného musel odtiaľ potom Dušan vyťahovať. Hoci bola trať veľmi náročná, zvládlo ju viac traktorov ako trať habovského kardanu, kde som súťažil aj ja spolu s ďalším našim organizátorom Jozefom Fernízom. Tam prešla len tretina z 27 súťažiacich, u nás tri štvrtiny. Ale nie vždy je to o tom, že by traktor trať nezvládol, niektoré stroje sme z nej ťahali pre poruchy.“
Pozoruhodný stroj so sebou priviezol najstarší účastník súťaže, 62-ročný Jozef Majkút. Šesťvalcový motor z V3S-ky sa mu zdal pre traktor priveľa, nuž ho prepílil na polovicu a urobil z neho 3-valec. A čo sa len trochu dalo, to bolo na stroji privarené, iných spojov bolo len nevyhnutné množstvo.
„Bolo to super, keď sme sa napoludnie vydali v 700-metrovej kolóne dedinou,“ dodáva A. Vnenčák. „Ľudia išli práve z kostola, takže parádna jazda mala divákov neúrekom. Ale aj z domov vybiehali ženy, deti, chlapi skoro do nohy – jeden ešte naťahoval tričko, ďalší mal rezeň v ruke.“
Chlapov z organizátorského tímu neopúšťa humor ani pár dní po súťaži, hoci pre nich ešte neskončila – musia dať do pôvodného stavu hlavne pozemok, ktorý traktory poriadne rozryli. Spracúva sa videozáznam, všetci organizátori musia dobiehať, čo zameškali doma. K spomínanej štvorici patria aj nadšenci Dušan Brandis, Milan Kornhauser, Karol Gura, Jozef Vnenčák, Jozef Ferníza ml., Lukáš Brandis, Ján Mačinec a Jozef Ľudma. Aby bolo hodnotenie objektívne, ako časomerača a zapisovateľa si pozvali nezávislú osobu – učiteľku Ivetu Kakačkovú.
„Bolo krásne pozerať sa, ako sa chlapi v zrelom, ale aj dôchodcovskom veku dokážu baviť, všetci išli s nasadením na maximum,“ dodáva A. Vnenčák. „Úžasný pocit som mal, keď ľudia prišli so stratenou peňaženkou či mobilom, aby sa našiel ich majiteľ – zažili sme tam skrátka neopísateľné momenty. Aj niektoré ženy prejavili svoju spokojnosť – vraj konečne ten ich opravil traktor, čo stál dva-tri roky pokazený vo dvore. Keď bolo treba zvážať seno či zemiaky, museli požiadať suseda. No keď sme vyhlásili súťaž, chlap sa pustil do opravy stroja, ako keby bol za to platený.“
O rok sa partia stretne pri organizácii Sihelského Turba opäť. No už skôr a s jasnejšou predstavou. Skúsenosti z prvého ročníka sú na nezaplatenie. Ako sme sa dozvedeli, zamerať sa chcú hlavne na zvýšenie bezpečnosti divákov a pestrejší mimosúťažný program.
Víťazi jednotlivých disciplín:
Terénny prejazd - kat. 2x4: Miroslav Brandýs, Sihelné, kat. 4x4: Ján Kutlák, Or. Polhora
Šprint – 2x4: Martin Brindžák, Vavrečka, kat. 4x4: Marián Stašš, Sihelné
Slalom s drevenou kladou – kat. 2x4: Pavol Bieľak, Sihelné, kat. 4x4: Anton Vnenčák, Sihelné
Cúvanie s vlečkou – kat. 2x4: Ján Brnčík, Or. Polhora, kat. 4x4: Anton Vnenčák, Sihelné
Autor: mp