mýšľať o nejakom, aspoň krátkom vybočení z bežného stereotypu všedných dní.
Vytiahnuť ľudí von s dediny sa rozhodlo Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Zemianska Dedina, keď na nedeľu 19. augusta naplánovalo pre svojich obyvateľov výlet do neďalekých Roháčov. Podobnú návštevu uskutočnili pred pätnástimi rokmi, nuž niet sa čo čudovať, že záujem o nedeľný výlet bol veľký. Pôvodne si mysleli, že postačí jeden autobus, no záujemcov bolo toľko, že aj druhý objednaný autobus sa zaplnil do posledného miesta. Medzi výletníkmi bolo ani nie ročné dieťa, ako aj skoro 74-ročný dôchodca. Takmer stovka zemianskych výletníkov absolvovala celú turistickú trasu od bývalej Ťatliakovej chaty k Roháčskym plesám až dolu ku vodopádom. Iba malá skupinka sa zo zdravotných dôvodov na túto túru neodvážila. Po prekonaní vari najfrekventovanejšej turistickej cesty v Roháčoch veľmi dobre padlo všetkým prichystané chutné občerstvenie. Keď k tomu pridáme, že aj počasie bolo ako na objednávku, tak spokojnosť bola u každého účastníka. Radosť bola aj z toho, že sa nikomu nič zlé neprihodilo, veď zliezť od plies strmým chodníkom vyžaduje od detí či starších dosť námahy, a najmä opatrnosti.
Prečo taký veľký záujem o výlet do Roháčov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Časť západných Tatier – oblasť či územie okolo bývalej Ťatliakovej chaty je dnes skutočným vlastníctvom občanov Zemianskej Dediny. Na strmých svahoch Roháčov sa pásol už za Rakúsko-Uhorska dobytok i ovce zemianskych gazdov. O pravdivosti týchto údajov niet pochýb. Existujú hodnoverné písomné dôkazy, že hoľu Roháč kúpili do vlastníctva občania Zemianskej Dediny koncom roka 1922. Predtým hoľu mali len prenajatú od Oravského panstva. Keď došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska koncom roka 1918, začali sa postupne riešiť aj majetkové pomery medzi Oravským panstvom a obcami, ktoré mali s panstvom nájomné vzťahy. Tak sa stalo, že gazdovia Zemianskej Dediny sa stali kúpením hole Roháč vlastníkmi roháčskeho územia o výmere 542 katastrálnych jutár, čo dnes predstavuje rozlohu vyše 310 hektárov. Na spomínanom území sa pásol dobytok a ovce ešte začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Najstarší obyvatelia dediny si toto pasenie ešte živo pamätajú. Ani desaťročie ešte neuplynulo odvtedy, čo zomrel posledný pastier, ktorý tam pôsobil s otcom. Bačovia v Roháčoch bývali viacerí, z rôznych dedín hornej Oravy. Vznikom či vyhlásením zákona o Tatranskom národnom parku (TANAP-e) sa postupne po roku 1949 pasenie obmedzilo, až úplne prestalo.
Vo februári 1992 bola medzi urabarialistami obce Zemianska Dedina a TANAP-om uzavretá dohoda o vydaní nehnuteľnosti v Roháčoch pre obyvateľov Zemianskej Dediny. Práve preto bol aj spomínaný prvý výlet uskutočnený v lete 1992. V roku 2004 boli vlastníci definitívne zapísaní do katastra v Tvrdošíne.
Občania Zemianskej Dediny teda podnikli v spomínanú nedeľu výlet do oblasti Roháčov, ktorú im zanechali ich predkovia. Ako sa toto vlastníctvo prejaví v dennej praxi, je dnes veľmi ťažko povedať. Z rôznych strán sa začína hovoriť o tom, že v dohľadnom čase sa majú vytýčiť presné hranice spomínaného územia. Čo bude potom? To iste ukážu a prinesú legislatívne rozhodnutia o osude celého TANAP-u. Pôjde o stále aktuálnu zonáciu, užívanie turistických chodníkov, ich údržbu a mnohé ďalšie veci. Možno len dúfať, že z „dedovizne” bude niekedy aj nejaký úžitok.
Autor: Cyril Mores, Zemianska Dedina