Po ich absolvovaní našu ďalšiu existenciu opäť ovplyvnil čas alebo miesto, na akom sme sa nachádzali. Niektorí naopak, po absolvovaní všetkých životných skúšok pochopili, že to nie je to „pravé orechové“.
Podobne to bolo i s absolventkou Strednej pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach – Jankou Valekovou, ktorá sa rozhodla poslúchnuť svoje ja a dnes už vie, že sa rozhodla správne, keď si umenie pretvorila na svoju záľubu i zamestnanie.
Myslí si, že umelecké nadanie zdedila po otcovi, ktorý bol muzikant. Ďalej ho však odovzdala svojim dvom synom, z ktorých ho naplno využíva len ten starší, tráviac celé hodiny kreslením grafitov. Začínala s návrhmi a výrobou odevov, ale na základe jej kreativity a ponuky, aby drevom vyzdobila interiér penziónu, úplne podľahla plastike. Nezanevrela ani na akvarel, suchý pastel, aranžovanie, ale prevláda plastika vo forme originálnych obrazov a rôznych bytových doplnkov. Začínala s obrazmi, pri ktorých jej hlavne s rámami pomáhal manžel - ten popri svojom zamestnaní spolu so stolárom dodnes plní funkciu asistentov.
