Slovenského zväzu rybárov Vladimír Migra i riaditeľ Regionálnej veterinárnej správy v Dolnom Kubíne Peter Čulen. Podľa nich je už však choroba zrejme za kulminačným bodom. „Ešte stále je veľmi teplo, problém asi vyrieši až príchod zimy,“ predpokladá Peter Čulen. „Rybári stále uhynuté ryby zbierajú a robia i výlov tých, ktoré plávajú po hladine, ale zrejme nestíhajú. Dnes (vo štvrtok – pozn. red.) som na brehu videl ešte dosť mŕtvych rýb. Asi bude treba, aby aj zo strany mesta bola tomuto problému venovaná patričná pozornosť,“ dodáva P. Čulen.
Ako sme uviedli v čísle 32 v článku Podobný obraz čakajme aj na budúci rok, veterinár Ján Kubašek z Námestova si myslí, že problém vnikol následkom nadmernej koncentrácie čajok na Vtáčom ostrove. J. Kubašek zároveň vyslovil názor, že čiastočným riešením situácie by bola revitalizácia Vtáčieho ostrova. Navrhuje tento chránený ostrov znova vysadiť stromami. Podľa riaditeľa Štátnej ochrany prírody – Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove Róberta Trnku by bolo takéto opatrenie nezmyslom. „Vysadiť Vtáčí ostrov stromami nepripadá do úvahy. Vodné vtáky, kvôli ktorým je ostrov chránený, nehniezdia na stromoch, ale na zemi,“ pripomína. „Treba si však položiť otázku, čo bolo skôr: sliepka, alebo vajce?“ Ani v tomto prípade, ako tvrdí, sa nedá povedať, či príčinou nadmerného rozšírenia choroby sú čajky, alebo ryby. Pásomnica, resp. jej vajíčka a larvy žijú v uzavretom cykle. Z čajok alebo iných rybožravých vtákov sa vajíčka pásomnice dostávajú trusom do vody. Tam sa vajíčkami živia drobné živočíchy, tvoriace vodný planktón. Ten zas požierajú ryby, v ktorých sa z vajíčok vyvinú larvy pásomnice. Chorú rybu potom znova požierajú vtáky, v ich čreve vznikne pásomnica a reťazec sa stále opakuje. „Za stav, ktorý na priehrade pretrváva, nemožno viniť čajky, ale ani ryby,“ tvrdí R. Trnka. „Treba si tiež uvedomiť, že to nie sú len čajky, ktoré pásomnicu prenášajú. Cez Oravskú priehradu prelieta, a zastavuje sa tu pri migrácii, veľa druhov iných rybožravých vtákov, ako sú napríklad volavky či kormorány. A tých tu prelietajú desiatky tisíc, kým čajok tu hniezdi niekoľkonásobne menej,“ upozorňuje R. Trnka. Na priehrade nie sú podľa neho čajky premnožené, hniezdi ich tam stabilný počet. Tak on, ako i P. Čulen a ďalší odborníci vidia príčinu prepuknutia choroby pleskáčov v zhode viacerých faktorov, ktoré vytvorili priaznivé podmienky pre jej vývin. V prvom rade je to teplota. „Vysoké letné teploty spôsobili jednak lepšie podmienky pre šírenie vodného planktónu a pravdepodobne tiež znížili okysličenie vody. Menej kyslíka oslabilo imunitný systém rýb, ktoré by sa inak dokázali s chorobou lepšie vysporiadať,“ hovorí P. Čulen. A Róbert Trnka k tomu dodáva: „Podmienky pre rozšírenie planktónu, v ktorom sú vajíčka pásomnice, spôsobuje eutrofizácia vody, teda jej znečisťovanie. A znečisťovanie vody spôsobuje v konečnom dôsledku človek.“
„Výskyt tejto choroby pozorujeme na Oravskej priehrade už asi 15 rokov. Ale až teraz prepukla do takéhoto stavu,“ pripomína P. Čulen. Podľa jeho slov sa môže podobná situácia zopakovať aj v budúcich rokoch. Ako jediné riešenie na obmedzenie šírenia choroby vidí zber a výlov uhynutých a chorých rýb, čím sa aspoň čiastočne preruší reťazec, ktorým sa pásomnica šíri. Ani podľa neho nemožno viniť za vzniknutý stav čajky.
