zhromažďovania „národa“ pri rieke dozvedeli veľmi rýchlo. Niekoľkometrová plť na vode, „okupovaná” pltníkmi, hovorila sama za seba - opäť tu máme Pltnícky deň! Tohtoročným slávnostiam však predchádzala smutná udalosť. V piatok sa na večný odpočinok pobral Ján Nákačka, jeden z posledných pôvodných nižnianskych pltníkov. Akoby však v sobotu povzbudzoval tých, ktorí sa aspoň raz do roka snažia ísť v jeho šľpajach - pomohol im aspoň s pekným počasím...
Už XIII. ročník tradičných nižnianskych slávností spojených so stavbou plte začal skoro ráno. Stavba plte mala pôvodne začať o ôsmej, pltníkom však spôsobovalo vrásky počasie. Začali teda s dvojhodinovým oneskorením. O jedenástej sa však na plti, dokončenej v rekordnom čase, hralo a spievalo. Ľudia sa schádzali pomaly. Nikto totiž nevedel, či pršať začne, alebo sa počasie „umúdri” a bude podujatiu priať. O dvanástej ale začalo vykúkať slnko a pri plti bolo čoraz viac nadšencov. Netrvalo dlho a ĽH Murinovcov z Podbiela a trošku páleného začali divákom poriadne ohýbať svaly aj hlasivky. Nikto sa spevu nebránil, ba našli sa aj odvážlivci, ktorí si s veľkým potešením zatancovali. Výborná zábava pri plti trvala až do jednej hodiny popoludní. Vtedy prišlo na rad každoročne presne načasované odrážanie plte od brehu a splav riekou. Dav divákov sa v dobrej nálade presunul k miestnemu futbalovému štadiónu.
Tu už od rána prebiehali športové súťaže pre malých aj veľkých. Enormný záujem však vzbudila ukážka bojov z obdobia SNP na Orave pod názvom „Orava 1944”. Svoj príchod partizáni a vojaci ohlásili hlasnými dávkami zo samopalov. O perfektný zážitok a priblíženie situácie, ktorú boli nútení zažiť naši predkovia počas 2. svetovej vojny, sa postaral Klub vojenskej histórie Orava (KVHO) za výdatnej pomoci Vojenského historického ústavu Bratislava, Klubu vojenskej histórie z Martina a zo Spišskej Novej Vsi, i Klubu priateľov vojenskej histórie z Bratislavy. O oslovenie a zorganizovanie všetkých jednotiek sa zaslúžil zakladateľ KVHO Vladimír Krupa. Až 42 bojovníkov, oblečených do odevov, aké nosili partizáni a fašisti, predviedlo vystúpenie, pri ktorom sa mnohí z divákov cítili, akoby sa naozaj ocitli vo vojne. Odvšadiaľ sa ozývali hlasné výbuchy granátov, mín, výstrely zo zbraní, samopalov. Samozrejme, že všetko bolo len hrané, nikomu sa nemohlo nič stať. Pocit je však predsa len pocit... A „hercom“ sa ho podarilo vyvolať. S takouto scénou sme sa na Orave stretli prvýkrát, určite však nie posledný.
„Z vystúpenia máme dobrý dojem, až na pár zádrheľov so zbraňami. Tie sa však objavia vždy,” okomentoval ukážku V. Krupa a dodal: „Na Orave sme s touto scénou prvýkrát, určite však nie posledný. Ak bude mať dobrý ohlas, určite opäť zrekonštruujeme nejaké dobové udalosti a priblížime ich ľuďom. Aby naša generácia, ale aj tí mladší vedeli, čo sa u nás pred niekoľkými desaťročiami dialo.”
V ukážke sa dokonca objavili aj motocykle BMW z roku 1939, kolopásový transportér i dobové auto. Deti si mohli vyskúšať slepú streľbu z veľkých, ťažkých a v inom prípade aj nebezpečných zbraní. Ich radosť z vystrieľaných nábojníc, pozbieraných na bojisku, nemala konca kraja. Krátke vystúpenie však skončilo podľa divákov priskoro – na pútavé divadlo by sa vydržali dívať aj oveľa dlhšie - a návštevníci sa presunuli na štadión. Tu až do neskorých nočných hodín prebiehal športový a kultúrny program s ľudovou veselicou.
