ách povolenie na lov rýb so svojím menom. Lákal ju svet rybárov a chytil ju za srdce hneď od prvého dotyku s udicou. Veľkú oporu, pomoc a vzor mala v otcovi, ktorý sa tomuto koníčku venuje už od detstva.
Najkrajší pocit zažila pri svojom prvom veľkom úlovku, na ktorý nemusela dlho čakať. Bol to pstruh dúhový. Chytila ho na rieke Orave, pri učilišti v Kňažej. Bol to pre ňu ten najúžasnejší zážitok. Odvtedy si ešte viac zamilovala vodu a rybolov. Nepovažuje sa však za vášnivého rybára. Podľa jej slov rybolov nie je len o úlovkoch. „Je to o oddychu, uvoľnení duše a mysle. Treba spojiť príjemné s užitočným, stretnúť sa s priateľmi, porozprávať sa, zastaviť sa v zhone bežného života a prepnúť na úsporný režim,“ vraví.
Janka je síce začínajúca rybárka, ale učí sa rýchlo. Najzábavnejší je pohľad na rybárov -mužov, keď sa objaví pri vode. Ich úžas a údiv nemá hraníc. Niektorým vyletí z úst zopár poznámok, iní sa spytujú, či vie, ako sa udica vlastne drží. Vtedy sa pousmeje a oni už po prvom hode zistia, že aj keď je mladá, nie je až taký amatér.
Jej najväčší úlovok je kapor, ktorý meral 68 cm. Chytila ho na párnických rybníkoch minulý rok neskoro podvečer. Najlepší čas na lovenie kaprov je podľa nej okolo 21. hodiny. Vtedy prestávajú brať pleskáče a plotice.
Keď začínala s týmto koníčkom, nevedela presne, koľko je v regióne rybárok. So žiadnou sa nikdy ani nestretla. Až do tohtoročného otvorenia rybárskej sezóny. Spoznala sa s kamarátkou svojej mamy Evou Mokvicovou. Aj z nej si rybári uťahovali, ale keď sa jej ocitol na háčiku poriadny kus kapra, všetci bledli závisťou.
Podľa Jany je E. Mokvicová jedna z mála rybárok, ktoré vedia, čo rybárstvo obnáša a aj sa v ňom dobre vyznajú. Spolu so svojím manželom a deťmi chodila často „na ryby.“ Raz jej manžel na rybníkoch povedal: „Prečo si neurobíš rybársky aj ty?“ A tak si postupne všetci v rodine urobili rybárske povolenie. Obe dcéry, synovia a nakoniec aj pani Eva. „Na Liptovskej Mare sa im stala kuriózna príhoda. Na jednej z udíc mali dva návezce a na obidva sa im zavesili naraz dve ryby. Vtedy Evin syn povedal sestre: Choď mi vytiahnuť tú udicu, lebo mi tam tancuje policajt. Sestra zrazu v úžase uvidela dve ryby trepotať sa na oboch háčikoch. Nikto tomu neveril, až kým neboli v podberáku,“ rozpráva mladá rybárka.
Radostným bolo pre Janu zistenie, že ako ženy – rybárky nie sú len dve. V rybárskom zväze je ich čoraz viac. Svedčí to o tom, že i ženy tento koníček dokážu hravo zvládnuť.
