Mala som pocit, že ma stále niekto sleduje

ej univerzite, ale aj priamou skúsenosťou s arabskou kultúrou. Využila totiž možnosť študovať v Káhire.
Na študijný pobyt do egyptskej Káhiry sa rozhodla odísť spolu s ďalšími dvoma spolužiakmi. V zahraničí strávila jeden mesiac. Ako sama priznáva, nie každému študentovi sa podarí vycestovať za štúdiom. Všetky formality ako letenku, víza, hotel i súkromného učiteľa si museli vopred vybaviť sami. „Ako väčšina mladých ľudí, aj ja som po skončení strednej školy stála pred rozhodnutím, na akú vysokú školu pôjdem. Odbor, ktorý som si napokon vybrala, sa mi zdal zaujímavý a hlavne tajomný. A nebola to matematika,“ priblížila nám svoje rozhodnutie študovať arabský jazyk Lucia. Hlavným zámerom jej pobytu v Káhire bolo zdokonaliť sa práve v tomto jazyku. To sa jej aj splnilo, keďže v cudzom svete bola neustále nútená komunikovať po arabsky. „Študovala som v súkromnej škole spolu s ďalšími dvoma spolužiakmi. Učili sme sa gramatiku a čítať po arabsky. Program sme si určovali sami, vyučujúci sa nám vždy prispôsobil. Výsledok v podobe nadobudnutých vedomostí bol osožný aj preto, že učiteľ sa venoval iba nám trom.“
Luciin pobyt v Egypte však nebol len o naberaní vedomostí. Navštívila i množstvo historických pamiatok, medzi ktorými nechýbali pyramídy v Gíze, Káhirské múzeum, Sakkara, či Alexandria. Najviac času ale strávila v hlavnom meste Káhire. „Je to veľmi zaujímavé mesto. Ľudia tam vedú iný život než ten, na aký sme zvyknutí my. Chodníky sú preplnené, do polnoci sú otvorené obchodíky a trhy. Ovzdušie je plné smogu, všade cítiť púštny piesok. V doprave vládne neuveriteľný chaos. Obyvateľstvo žije na pokraji chudoby. Pochopiť politickú a hospodársku situáciu tejto krajiny je veľmi zložité a vyžaduje si hlbokú analýzu. Aj tieto skutočnosti mi umožnili spoznať, ako Arabi žijú, pochopiť ich myslenie a správanie voči cudzincom. Všetko, čo som dovtedy počula, alebo si prečítala v novinách, som musela nanovo prehodnotiť. Napríklad takú bezpečnosť v krajine. Ja som mala šťastie, že som stretla len milých, ochotných a láskavých ľudí. Aj keď som bola obozretná, nemala som strach. Len keď sme išli po ulici, mali sme pocit, že nás stále niekto sleduje. Našťastie, v prípade nebezpečenstva bol na každých 20. metroch policajt so samopalom,“ rozpráva Dolnokubínčanka.
Životné náklady počas študijného pobytu boli minimálne. Samotný hotel, v ktorom Lucia s kamarátmi bývala, stál na celý mesiac 3 tisíc korún. Hodina arabčiny vyšla na 150 Sk a strava bola nielenže lacná, ale i chutná. „Veľmi som si obľúbila ich typické koláče, sladkosti a vyprážané avokádo. Keď to zhrniem, tak študijný pobyt v Káhire ma vyšiel okolo 25 tisíc Sk.“ V týchto dňoch Lucia odlieta do Nórska. Chce si tam nájsť prácu. Od decembra sa však vracia k štúdiu arabčiny. „Mojím snom je Dubaj. Je to mesto, v ktorom sa budujú svetové projekty, realizujú sa tam rozmary a plány dubajského emira. Žije tam okolo 90 národností. Ide teda o kozmopolitné mesto, kde sa islamské zákony až tak striktne nedodržiavajú. Život v obklopení ľudí rôznorodých kultúr si viem živo predstaviť,“ dodáva L. Košťálová.