Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky
HRUŠTÍNSKY ĽUDOVÝ REZBÁR JÁN ŠELIGA NAVŠTÍVIL TOHTO ROKU OKREM TALIANSKA AJ MAĎARSKO A TURECKO

V Taliansku zanechali nie troch, ale štyroch kráľov

Koníčkom Jána Šeligu z Hruštína je okrem rezbárčiny aj poznávacia turistika. A tieto dve záľuby sa mu posledné roky darí dobre spájať. Ako cestovateľ-turista bol už tohto roku v Turecku a ako cestovateľ a rezbár v Taliansku a Maďarsku. V Turecku vyšiel sp


olu s členmi Klubu námestovských turistov na druhú najvyššiu horu krajiny, videl Tróju, Efez, Pergamon, Istanbul, Kapadokiu s jej skalnými obydliami a chrámami, ale aj turecké moria. „Veľa som o tom čítal, tak som bol rád, že som to mohol vidieť na vlastné oči,“ hovorí. „Asi pred 12 rokmi som bol v Istanbule, no teraz som prešiel aj antické mestá a vnútrozemie.“ Najviac ho očarili antické pamiatky, ale priniesol si aj negatívne dojmy. „Prekvapil ma tam doslova nekonečný neporiadok. Vyzerá to, akoby nezbierali odpadky a nič nečistili. Takmer nikde som tam nevidel odpadkový kôš.“ Výnimkou boli vari iba turistické strediská pri mori. „Na druhej strane som bol veľmi milo prekvapený, že sa tam nekradne, ľudia sú čestní. A dobrý dojem som mal aj z ciest, ktoré sú dobre vybudované.“
Do Talianska sa Ján Šeliga dostal vďaka svojmu rezbárskemu umeniu. Do mestečka Cuceglio pri Turíne ho pozval predseda Kysucko-oravsko-liptovského rezbárskeho spolku Daniel Novotný. Okrem nich dvoch boli v Cucegliu ešte traja ďalší slovenskí rezbári. Zúčastnili sa tam prvého ročníka Memoriálu Pavla Šarišského. Pavol Šarišský bol ľudový rezbár z východného Slovenska, preto si každý iste položí otázku, prečo sa jeho memoriál koná v Taliansku. Vysvetlenie nie je také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. V mestečku Cuceglio žije už 7 rokov dcéra Pavla Šarišského – Agneška, ktorá sa tam vydala. Keď bol u nej pred pár rokmi na návšteve otec, náhle zomrel na infarkt. Na jeho pamiatku sa dcéra rozhodla usporiadať rezbársky memoriál. Ten Agneška organizovala v spolupráci s miestnou samosprávou a tak mali slovenskí rezbári všetky náklady spojené s cestou i týždňovým pobytom zaplatené. „Bývali sme v opustenom, ale zachovalom františkánskom kláštore, postavenom začiatkom 18. storočia. Každý z nás mal jednu izbu-celu s jednoduchým nábytkom. Malo to zvláštnu atmosféru a prežívali sme tam zvláštne emócie. Kláštor bol na vyvýšenom mieste, takže z neho bolo vidieť na celé mestečko a okolie,“ popisuje svoju skúsenosť hruštínsky rezbár.
Slovenskí rezbári si dali za úlohu vytvoriť z dreva betlehem v životnej veľkosti, ktorý potom darovali miestnemu kostolu. Z tvrdého dreva, duba, vyrezali troch kráľov, Jozefa, Máriu, Jezuliatko a ovečky. „Ja som urobil jedného z kráľov a Jezuliatko. Bál som sa, že z čerstvého duba sa bude vyrezávať ťažko, ale šlo to celkom dobre,“ hovorí Ján Šeliga. Výsledné dielo bolo potom miestnym obyvateľom predstavené na slávnosti spojenej s ochutnávkou rôznych druhov syra. „Boli sme oblečení v krojoch, tak si nás domáci všímali. Postavami z betlehema boli veľmi nadšení. U nich to vraj ešte nikde nevideli. Deťom sa najviac páčilo Jezuliatko – všetky sa s ním chceli odfotiť.“ Naši rezbári sa museli na slávnosti zapojiť aj do karaoke a spievať. „Neboli sme na to vôbec pripravení. Či sme vedeli, alebo nevedeli, museli sme spievať,“ spomína na zábavnú príhodu J. Šeliga.
Taliani sa o Slovákov veľmi dobre starali. „My sme pohostinní národ, ale oni sú ešte viac. Pozývali nás na obedy a večere, ktoré sa skladali aj z desiatich chodov. Čo ma však prekvapilo, takmer vôbec nepili. Hoci vínne pivnice mali,“ vraví rezbár z Hruštína. Prekvapilo ho aj to, že auto tam mal vari každý, ale internet len máloktorí. Dokonca ani telefón tam vraj nemá každý.
Na budúci rok sú slovenskí rezbári pozvaní do Cuceglia znova. „Dohodli sme sa, že tentoraz by sme vyrezali nejaké postavičky pre deti v škole.“ Ján Šeliga napokon zostal v Cucegliu o pár dní dlhšie ako jeho kolegovia. Jednému z miestnych obyvateľov, lekárovi, sa totiž jeho kráľ tak zapáčil, že si ho chcel hneď kúpiť. Socha však nebola na predaj, pretože bola darovaná farnosti. A tak lekár napokon rezbára prehovoril, aby mu vytvoril ešte jedného kráľa. V Taliansku teda Oravci zanechali nie troch, ale štyroch kráľov.
Päť dní bol hruštínsky ľudový umelec aj v maďarskom Sarvaši. Boli tam s ním aj Stanislav Ondrík z Krásnej Hôrky a mladý rezbár z Tvrdošína Peter Kuník. V miestnej slovenskej škole viedli detský rezbársky tábor a zároveň vytvorili pre školu dve sochy. Ján Šeliga slovenskú dievčinu s džbánom a Stanislav Ondrík spolu s Petrom Kuníkom tri metre vysokého slovenského mládenca – Paľa. Slovenská škola v Sarvaši rezbársky tábor organizovala v spolupráci s Oravským osvetovým strediskom v Dolnom Kubíne. Oravskí ľudoví umelci priniesli do školy vôňu dreva, priblížili deťom starú ľudovú tradíciu a odovzdali im svoje bohaté skúsenosti. Pod ich dohľadom a s ich pomocou aj pod rukami detí vyrástli prvé umelecké výtvory, ktorým sa taktiež dostalo uznania. „Ľudovoremeselné tábory usporadúvajú na škole v Sarvaši už šesť rokov, vždy na konci školského roka. Vlani sa napríklad venovali košikárstvu,“ vysvetľuje Ján Šeliga. V škole sa učia deti slovenskej národnosti nielen zo Sarvaša, ale i z okolitých dedín. „Žiaci do nej chodia kvôli prestíži, pretože je lepšie dotovaná ako ostatné. Je perfektne vybavená. Je tam aj materská škola a internát, v ktorom cez týždeň bývajú žiaci zo vzdialenejších obcí.“ Deti však napriek tomu vedia lepšie po maďarsky ako po slovensky. „Najmä mladší síce slovensky rozumejú, ale horšie rozprávajú,“ dozvedáme sa od Jána Šeligu.
Minulý týždeň sa už ľudový rezbár z Hruštína zúčastnil ďalšieho podujatia. Tentoraz však doma na Orave. V rámci sprievodného programu súťaže Drevorubač 2007 vyrezával na Nábreží Oravskej priehrady spolu s dvomi kolegami sochy z kmeňov topoľa.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 209
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 877
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 557
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 433
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 028
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 388
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 247
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 025
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V Zábiedove skončilo približne sedemtisíc ton úletu.

V katastri Hladovky a Zábiedova skončilo 32-tisíc ton úletu z OFZ Istebné. Inšpekcia životného prostredia tvrdí, že nesprávnym skladovaním a uložením sa z neho stal nebezpečný odpad.

2 h
V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

22. jan
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

23 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

14 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22. jan

Už ste čítali?