Malá obec, veľké úspechy a 20-kilový puk

, René Školiak (HK 36 Skalica) či Marek Uram (Slovan Bratislava). Starosta Pucova, Metod Sojčák, najprv všetkých hostí zoznámil s históriou HK. Spomínať veru bolo na čo! Starosta poďakoval hokejistom za to, že robia dobré meno nielen Orave, ale aj celému Slovensku. Nezabudol vyzdvihnúť úspechy, ktoré dosiahli. Azda medzi najväčšie patrí titul 3-násobného majstra Stredoslovenskej hokejovej divízie, titul majstra 2. hokejovej ligy a zisk Oravskej zlatej koruny, ktorou bola korunovaná ich snaha v sezóne 2006/07. Je výsledkom víťazstiev v troch súťažiach: Oravská hokejová súťaž, Oravský pohár a Pohár riaditeľa mestských športových zariadení. Oslovili sme osobnosti pucovského klubu, aby krátko zhodnotili doterajšie úspechy.
Pripisujete zisk Oravskej zlatej koruny hlavne poctivej hre, alebo je v tom aj kus šťastia?
Viliam Maretta: Určite to nebolo o šťastí. Z Oravskej hokejovej súťaže postúpil vyššie náš najväčší hokejový rival - Dolný Kubín, takže turnaj sme vyhrali bez straty bodu. Čo sa týka Oravského pohára, na ten sme sa poriadne pripravili a Oravskej Jesenici sme všetko vrátili. Bol to naozaj zaujímavý zápas, vyrovnávajúci gól na 5:5 sme inkasovali v poslednej sekunde zápasu. V prvých minútach predĺženia sme zaslúžene otočili výsledok na našu stranu. Do posledného turnaja o Pohár riaditeľa mestských športových zariadení sme sa poriadne „zahryzli“ a nedali sme súperom žiadnu šancu.
Radoslav Povala: Určite sa nám splnil sen, pretože sme veľmi túžili po víťazstve. Na začiatku sme nekalkulovali s umiestnením. Bolo samozrejmé, že sme sa snažili vyhrať všetky zápasy a šťastena stála pri nás. Na druhej strane musím zdôrazniť tvrdú prácu a úsilie každého nášho hráča. Najťažšie sú „povinné“ víťazstvá. My ideme do zápasu vždy s rovnakým cieľom – vyhrať. Vždy sa snažíme hra naplno. Ani jeden puk nie je pre nás stratený. Všetci sa v mužstve HK Pucov poznáme od školských ias a vieme, že sa môžeme jeden na druhého spoahnú. To sa odzrkaduje aj v kritických momentoch. Dôležité je hra tímovo, ve hokej je tímová hra.
Za hokejom musíte počas sezóny cestovať do Dolného Kubína. Plánujete vytvoriť podmienky pre hokej vo vašej obci?
V. Maretta: Tento rok sme dokončili úplnú výmenu mantinelov. Plánujeme vysporiadať pozemky a postaviť šatne. Aj my by sme chceli organizovať v prípade priaznivej zimy nejaký turnaj. Prípadne Oravský pohár. Do Dolného Kubína to nie je až tak ďaleko. V cestovaní nevidím žiaden problém.
R. Povala: Samozrejme, že náš úspech sa nemusí opakovať, súvisí to aj s ochotou hráčov dochádzať do najbližšieho mesta. Preto by sme radi iniciovali vybudovanie vlastného hokejového štadióna. Veď história hokeja v Pucove sa začala písať v roku 1977. Vtedy sa skupinka nadšencov rozhodla vytvoriť aspoň provizórne podmienky pre ľadový hokej. Štadión by sme si už aj zaslúžili. Všetko však závisí od finančných podmienok a sponzorov.
Pucovský hokej má 30-ročnú úspešnú hokejovú minulosť. Myslíte si, že ho čaká aj podobná hokejová budúcnosť? Máte už svojich nasledovníkov?
V. Maretta: O tom vôbec nepochybujem. Robíme pre to všetko. Predpokladám, že tento rok začneme trénovať aj s ďalšími mladými chlapcami. Je na škodu, že málo využívame hokejové triedy v Dolnom Kubíne.
R. Povala: Mládež v Pucove je na naše potešenie ochotná trénovať a zúčastňovať sa zápasov. Preto veríme, že v budúcnosti budeme počuť najmä o úspechoch, ktoré budú naši mladí hokejoví nadšenci „žať“ nielen na Orave, ale aj v širšom okolí. Dôležité je venovať pozornosť žiackym družstvám a dorastencom. V mužstve máme momentálne viac chlapcov. Bola by škoda, keby v súťaži chýbali.
Čo na to hlava obce? Ako vidí budúcnosť pucovského hokeja starosta Metod Sojčák?
„O budúcnosť pucovského hokeja sa nebojím. Už zapustil korene a mladí nadšenci budú pokračovať v šľapajach zakladateľov klubu. Dúfam, že sa z tohto športovo-spoločenského podujatia stane tradícia.“
Program nedeľňajšieho popoludnia a večera bol bohatý. Zaspieval Rasťo Petkáč a nechýbal futbalový zápas medzi hokejovými seniormi a aktívnymi hokejistami, ktorý skončil remízou a šumivou odmenou pre oba celky. Podujatie spestrilo vystúpenie ľudovej skupiny Laštek z Pucova a Podroháčskej ľudovej hudby zo Zuberca. Organizátori podujatia pripravili rôzne športové súťaže pre deti i dospelých. Raritou bol napríklad hod dreveným - takmer 20-kilogramovým pukom. Mnohí Pucovčania nedeľu využili aj ako možnosť oddychu a príjemného trávenia voľného času s rodinou. Aj to je na pucovskom hokeji pozoruhodné. Žijú s ním nielen chlapi, ale celé rodiny. Najväčší fanúšikovia hokeja si vychutnali autogramiádu hviezdnych hostí. Prekvapením večera bol ohňostroj. Bodkou za slávnosťou bol hokejový chorál aktívnych hokejistov: „Pucov je lepší, Pucov je ešte lepší, Pucov je najlepší, a kto góly dáva, ten aj vyhráva! Pucov je najlepší!“