Liesečania sa boja o svoje pozemky

svoje pozemky, na ktorých má elektráreň stáť. Trápi ich aj to, že nový majiteľ by tieto pozemky mohol v budúcnosti využiť na niečo, čím by poškodil majiteľov okolitých pozemkov – zväčša poľnohospodárskej pôdy. Občania, ktorých to znepokojuje, rozšírili po Liesku letáky, v ktorých sa pýtajú Liesečanov, či vôbec vedia, do čoho obec ide. A tiež, prečo obec nemá dostávať pôvodných 0,28 Sk/kWh ale iba 0,04 Sk/kWh.
Rovnaké otázky sme teda položili my starostovi. „Mrzí ma, že ľudia idú skôr za vami, než by prišli za mnou na úrad. Nič podobné sa ma zatiaľ nikto nepýtal, ale o letáku viem,“ hovorí starosta. „Je pravda, že veterná elektráreň by u nás mohla stáť. Skúšobná stavba, ktorá merala tunajšie veterné podmienky, tu stála rok. Obec zatiaľ s ničím konkrétnym nesúhlasila. Zastupiteľstvo schválilo iba uznesenie, podľa ktorého môžu dvaja nádejní investori podnikať predbežné kroky, smerujúce k výstavbe. Máme dvoch záujemcov o výstavbu. Jedným je spoločnosť Green Energy, ktorá prieskum robila a ktorá má už podobné veterné elektrárne v Cerovej a na Myjave. Druhá spoločnosť zatiaľ nechce byť verejne známa, vystupuje cez sprostredkovateľa. Jasné je doteraz jedno: k lokalite, kde chceli pôvodne svoj zámer realizovať, dala odmietavé stanovisko Štátna ochrana prírody. Lokalita je totiž súčasťou chráneného územia. Takže tam to je úplne pasé.“
Obe firmy samospráve predostreli svoj podnikateľský zámer, pričom konkrétnejšiu predstavu má Green Energy. Nás zaujímala otázka predaja pozemkov. V prípade predaja by niekdajší majitelia zrejme nemali možnosť hovoriť do ich budúceho využitia, no inak by to bolo v prípade, že by spoločnosti svoje pozemky iba dlhodobo prenajali a svoje podmienky špecifikovali v nájomnej zmluve. V prípade, že investor získa všetky predbežné povolenia – zatiaľ určite nie stavebné – môže začať rokovať s majiteľmi pozemkov. A je na ľuďoch, ako sa k ich ponuke postavia. „Samospráva do týchto záležitostí zasahovať nebude, napokon, ani nemôže. Je to čisto vzťah kupujúci – predávajúci,“ dodáva Martin Dreveňák. Dodáva, že netuší, odkiaľ má pisateľ letáku informáciu o peniazoch, ktoré by za vyrobenú energiu mala dostávať obec. „Ak niektorá firma napokon veternú elektráreň postaví, elektrina bude predmetom jej podnikania a bude ju predávať do normálnej siete. Obec nebude mať nárok na nič z ceny energie. No napríklad firma Green Energy predbežne prisľúbila, že ak sa stane súčasťou života v Liesku, je pre ňu samozrejmé aj prispievať na rôzne aktivity samosprávy a občanov.“
Okrem toho sme sa od odborníkov v Slovenskej asociácii pre veternú energiu zistili, že moderná veterná elektráreň môže ročne vyprodukovať medzi 1 až 2 miliónmi kWh, čo je ekvivalentné spotrebe 300 až 400 priemerných európskych domácností. Takže veža veternej elektrárne plánovanej v Liesku, prípadne niekoľko jej veží, by v žiadnom prípade nemohla za rok vyprodukovať 4 000 000 000 kWh elektrickej energie, ako sa o tom píše v letáku.