Bojuje proti tomu, čomu sám prepadol

do charity, kde mu prívetivo otvorili dvere. Ako sám hovorí, stačilo zopár slov, v ktorých sa našiel a dokázal si uvedomiť svoje chyby. Prišlo jedno liečenie, druhé liečenie. Dnes je čistý, no nikomu nehovorí, že nad alkoholom definitívne vyhral. Dokázal sa zaprieť a bojovať za svoje presvedčenie. Okrem toho, že sa na fľašku snaží ani nepozrieť, vybral si spôsob, ako ukázať celému Slovensku, že takáto závislosť nie je dobrá. Už dva mesiace chodí pešo naprieč našim štátom, zbiera podpisy a pečiatky od primátorov a starostov, ktorými robí kampaň za boj proti alkoholu a drogám.
Hlavnou myšlienkou, prečo to všetko robí, je jeho snaha, aby sa o negatívach drog a alkoholu učili deti povinne na školách. „Presadzujem myšlienku o povinnom čítaní, pri ktorom by sa deti učili o škodlivosti drog a alkoholu na ľuďoch. O takých, ktorých alkohol dohnal na dno ľudskej spoločnosti, o takých, ako som ja,” začal nám rozprávať chodec Tono, ako ho všetci volajú, v Oravskom Bielom Potoku, ktorým prechádzal minulý štvrtok.
Anton sa na svoju púť vybral 1. júna. Ako sám hovorí, bol to symbolický deň. „Keďže to robím pre deti, vybral som si práve tento deň, aj keď by bolo lepšie začať s cestou v pondelok,” povedal nám. Na obecných a mestských úradoch zbiera názory primátorov a starostov na svoju myšlienku. Ak s ním súhlasia, podpíšu sa, ak nie, nikomu sa nesnaží svoj názor vnucovať nasilu. Zatiaľ sa však nestretol s tým, že by ho niekto odbil. Všetky podpisy, ktoré na svojej ceste získa, spracuje a pošle na vládu. Potom bude na zástupcoch vyšších miest, aby sa rozhodli – začleniť, či nezačleniť takúto problematiku do vyučovacieho procesu.
„Ak by sa takýmto spôsobom podarilo k niečomu dospieť, bolo by to prospešné pre všetkých a všetko, čo je okolo nás. Mohla by sa zlepšiť dokonca aj kultúra a nové generácie, ktoré by sa rodili, by potom mohli lepšie žiť,” hovorí ďalej. Chodec Tono nie je na cestách prvýkrát. Toto je jeho druhá cesta, prvú absolvoval minulý rok. Vtedy však bola jeho myšlienka trochu iná – chcel pomôcť aspoň jednému človeku vyliečiť sa zo závislosti. „Je smutné, že alkoholizmus je choroba, o ktorej všetci vedia, ale každý si pred ňou zakrýva oči. Mali by sme si však uvedomiť, že keď už nič iné, určite o tom hovoria neustále pribúdajúce kríže okolo ciest. Viem, že tento rok je ich viac ako minulý a viem aj to, že k mnohým dopomohol práve alkohol,” vysvetľuje smutne Anton.
Anton prespáva tam, kde sa práve nachádza. Niekedy spí v značkovom stane, ktorý mu poskytla jedna firma, inokedy sa mu podarí nájsť si ubytovanie v nejakom penzióne. Ide rýchlo, pretože svoju púť chce ukončiť do 10. septembra. Všade si však dáva záležať na tom, aby kompetentných podrobne informoval o tom, za čo bojuje. Tento týždeň začal v Liptovskom Mikuláši a postupovať bude ďalej cez Poprad. Celá jeho púť, ak sa mu ju podarí v zdraví dokončiť, dosiahne niekoľko tisíc kilometrov. Netrápia ho boľavé otlaky a únava. Ide a trápi sa predsa preto, aby sám sebe, ale aj ostatným dokázal, že nad alkoholom sa vyhrať dá a že je nutné, aby sa o tom hovorilo a varovalo pred jeho nebezpečenstvami.