Článok pokračuje pod video reklamou
by sú v nezvyčajnom rozsahu napadnuté pásomnicou vtáčou (inak škaravcom vtáčím). „Pásomnicu tu majú ryby stále. Pred tromi - štyrmi rokmi bola podobne napadnutá plotica. Ale teraz to má charakter invázie,“ hovorí V. Migra. Túto parazitickú chorobu rozširujú rybožravé vtáky. Na priehrade sa z nich vyskytujú hlavne čajky, ale aj volavky či kormorány. Podľa rybárov sú tohto roku čajky na priehrade premnožené, pretože bola mierna zima, hladina nebola zamrznutá a mali výborné podmienky na hniezdenie. Podľa V. Migru mohli svoju úlohu zohrať aj kormorány, ktoré sa tu tiež tohto roku vyskytovali vo väčšej miere. Rybožravé vtáky sú konečným hostiteľom v životnom cykle pásomnice vtáčej. S ich trusom sa do vody dostávajú vajíčka tohto parazita. Nimi sa potom živia vodné kôrovce, ktoré sú súčasťou vodného planktónu. Tým sa potom živia ryby, v ktorých sa z vajíčok vyvinú larvy pásomnice. Tie neparazitujú v črevách rýb, ale v ich brušnej dutine. To spôsobuje rybám zväčšenie a nadutie brucha, čo ich vynáša na povrch hladiny. Pleskáče sú dnové ryby, navrchu hladiny hynú. Podľa V. Migru na chorobu hynú hlavne mladšie, asi 4-ročné pleskáče. „Tie staršie sú tiež napadnuté, ale sú ťažie, udržia sa pri dne, kde majú viac živín,“ vysvetľuje rybár. „Pleskáč nie je na Oravskej priehrade pôvodná ryba. Dostala sa tu zarybňovaním, podobne ako kapor. Ale pomerne dobre sa jej tu darí. No fakt, že tu nie je pôvodná, môže byť príčinou jej slabšieho imunitného systému, a preto sa choroba prejavila práve na nej. Aj ostatné ryby majú parazity, ale tie nehynú,“ hovorí V. Migra.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody – Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove Róbert Trnka si nemyslí, že príčinou rozsiahleho ochorenia rýb je premnoženie čajok. Podľa jeho slov, posledných desať rokov, odkedy začali čajky hniezdiť na chránenom Vtáčom ostrove, je ich počet približne rovnaký a stabilizovaný. Príčinu hromadného hynutia pleskáčov treba podľa neho hľadať niekde inde, nie v čajkách. „Na Piešťanskej sĺňave a inde na juhu je čajok niekoľkonásobne viac a tam takýto problém nevzniká,“ hovorí. „Áno, čajky majú pásomnice a trusom sa parazit dostáva do rýb, ale nedovolil by som si tvrdiť, že ryby hynú preto, že sú premnožené čajky.“
Jednou z príčin takého rozsiahleho napadnutia pleskáčov pásomnicou môže byť uplynulá mierna zima a nedávne abnormálne horúčavy. Myslí si to riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne Peter Čulen. Tak sa zrejme vytvorili veľmi priaznivé podmienky pre rozmnoženie vodného planktónu. V ňom sú drobné živočíchy, ktoré tvoria medzihostiteľa v cykle pásomnice vtáčej. Dôležité je však vedieť, že pásomnica vtáčia sa na človeka neprenáša, a ani na mačky či psy. „Po tejto stránke nemusia mať ľudia vôbec nijaké obavy,“ povedal nám P. Čulen. „Rozbor potvrdil náš predpoklad, že ide naozaj o pásomnicu vtáčiu. Konzumáciou chorej ryby sa teda ľuďom nemôže nič stať. Osobne by som však neodporúčal takéto ryby jesť. Mäso z nich už nie je kvalitné, pretože metabolizmus napadnutých rýb neprebieha tak, ako by mal,“ upozorňuje P. Čulen.
Podľa názoru V. Migru, ktorý je aj zástupcom Slovenského rybárskeho zväzu, by sa mali uhynuté ryby zbierať a likvidovať v kafilérii. „Už ich je veľmi veľa a nie je to dobré ani z estetického, ani veterinárneho hľadiska,“ hovorí. „Uhynuté ryby sa stávajú potravou čajok, ktoré sa znova infikujú a takto sa reťazec nákazy obnovuje.“ Zber rýb je podľa V. Migru úlohou pre Slovenský rybársky zväz. Námestovský rybár ho bude iniciovať.
