1. aug 2007 o 0:00
Vrecárov je vraj čoraz menej
SEDLIACKA DUBOVÁ – Už po desiaty raz privítali v Sedliackej Dubovej vrecárov. Od minulého týždňa opäť ožilo okolie starého kostolíka nad obcou, kam každé leto prichádzajú dobrovoľníci z celého Slovenska. Okrem toho, že historickú stavbu obnovujú, nachádza
jú tam aj duševnú obrodu. V tábore, kde počas niekoľkých dní žijú, nepoužívajú hodinky ani mobilné telefóny. Raz za čas vrecári zídu do dediny, aby pomohli miestnym ľuďom, prípadne sa s nimi len stretli a porozprávali sa. “Spočiatku k nám pristupovali s nedôverou. Za tie roky si už ale na nás tak zvykli, že za nami sami chodia a ponúkajú nám pomocnú ruku, napríklad v podobe jedla,” povedal koordinátor projektu Dubova colonorum a vedúci prvého tohtoročného turnusu Viliam Ďurina. Vrecárom zvyčajne deň začína o siedmej ráno. V predpoludňajších hodinách pracujú na obnove kostola, poobede prichádza na rad odpočinok a rôzne hry. Tento rok si dali za úlohu spevniť murivo klenby nad jedným z okien kostolíka. Vlani bola ich práca o čosi dobrodružnejšia. Prenášali totiž kostrové pozostatky ľudí z kostnice do krypty. Momentálne už niekdajšiu kostnicu využívajú ako sklad náradia. Pri rekonštrukčných zásahoch sa vrecári radia s odborníkmi z pamiatkového úradu. Do prvého turnusu sa prihlásilo 13 dobrovoľníkov. V druhom by ich malo byť o čosi viac. V. Ďurina však priznáva, že ich počet z roka na rok klesá. “Väčšina študentov a mladých ľudí odchádza na zárobky do zahraničia. Mnohí majú iné aktivity, zúčastňujú sa festivalov, cestujú, venujú sa športovaniu. Niektorým možno nevyhovuje diskomfort, v ktorom tu žijeme. Predsa len, spíme v stane, namiesto klasických záchodov používame latríny. Sami si varíme i perieme. A za vykonanú prácu nám nikto nezaplatí. Na druhej strane, práve kvôli tomu sem väčšina mladých prichádza. Život v ústraní, v náročných podmienkach je pre nich zdrojom osobného poznania. Posilnia sa vo viere a posunú ďalej. V tábore, samozrejme, nie sú len veriaci. Spolu sa snažíme nájsť spoločnú cestu nie prostredníctvom ideológie, ale vďaka práci a priateľstvu,” ozrejmil myšlienku projektu V. Ďurina.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
