Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Chvíľu taxikár, chvíľu socha

Na tvári množstvo ligotavého mejkapu, zvláštny odev, ladený do podobných odtieňov ako tvár, nepreniknuteľný, takmer kamenný výzor. Niekto by sa pri pohľade na neho určite pozastavil, kto len mohol tú sochu tak precízne vypracovať. Potom však podídete bliž


šie a zbadáte, že to ani nie je socha. Je to človek, ktorý použil trochu mejkapu, farby na šaty a dokázal vystrúhať kamennú tvár a postoj. U nás takéto „sochy - nesochy” stretneme len veľmi zriedka. V zahraničí to však nie je žiadna rarita. Svoje nám o tom porozprával Ján Lupták z Námestova, ktorý si život sochy či míma vyskúšal na vlastnej koži.

OČARENÝ NÁDHEROU BERLÍNSKEJ BRÁNY
Ján žije s manželkou a dvoma malými deťmi v metropole Bielej Oravy. Donedávna žil život podobný mnohým iným: práca, rodina, krátky oddych a - znova všetko dookola. Pred tromi rokmi však dostal zaujímavú ponuku. „Vtedy sme ešte bývali u rodičov. Švagor prišiel za mnou, či si nechcem trochu netradične zarobiť. Na moju otázku, čo by som mal robiť, mi povedal len toľko, že musíme odcestovať do Nemecka a tam uvidím. Nebál som sa ani tak roboty, ako skôr dlhej cesty a celkom neznámej krajiny. Nikdy som necestoval ďalej ako do Poľska a nevedel som, ako to vezme manželka. Nebola však proti a tak som napokon súhlasil,” spomína Ján na svoju prvú cestu do ďalekej cudziny. Vyčerpávajúca cesta do Berlína sa mu zdala nekonečná. No keď konečne dorazil na miesto, na únavu úplne zabudol. „Z toho mesta som bol v prvom momente „ako obarený”. Prišiel som do neznámej krajiny, všetko bolo pre mňa nové a bol som z toho doslova „paf”. Najväčším šokom však pre mňa bola Brandenburgská brána. Bolo to úžasné, a aj keď som bol hrozne unavený, musel som si dosýta vychutnať neopakovateľnú atmosféru vysvietenej brány,” rozpráva mladý Námestovčan. Ján ešte aj dnes spomína na Berlín len v dobrom. Každému praje, aby sa do tohto nemeckého mesta aspoň raz v živote dostal. Tento kúsok Nemecka je podľa neho totiž taký presýtený históriou a pamätihodnosťami, že každý si určite príde na svoje.

Skryť Vypnúť reklamu

NAJSKÔR GENTLEMAN, POTOM VOJAK
Cestovatelia si museli po dlhej ceste oddýchnuť, pretože hneď ráno ich čakala práca. Švagor kúpil Jánovi v obchode so suvenírami kostým, zaobstaral mejkap a Ján sa prvýkrát v živote prezliekol za sochu. „Hneď prvý deň sa pri mne zastavilo množstvo turistov. Niektorí boli milí a prívetiví, našli sa však aj drzí a protivní. Švagor mi vtedy povedal, ako sa mám tváriť, správať, ako mám reagovať,” hovorí Ján. Začínal ako gentleman – socha s cylindrom na hlave a s paličkou v ruke. S týmto prezlečením sa však v Berlíne zarobiť nedalo. Ľudí vraj takéto obyčajné a nevýrazné sochy veľmi nezaujímajú. Rozhodli sa pre kostým vojaka. Chlapi si teda zadovážili napodobeninu ruskej uniformy pohraničiara, ktorú nastriekali nastrieborno. „Cez víkendy sa v tomto kostýme dalo naozaj výborne zarobiť. Práve pri Brandenburgskej bráne sa totiž zdržiava množstvo Rusov.”

Skryť Vypnúť reklamu

KOMUNIKOVAL IBA NEMO
Deň kamennej sochy vyzeral celkom zaujímavo. Najlepšie bolo robiť túto prácu maximálne štyri až päť hodín denne, v najfrekventovanejšej časti dňa sa dalo výborne zarobiť. Ján však musel turistov upútať aj niečím iným, nielen vzhľadom. „Moje úlohy sa prelínali. Na chvíľu som bol sochou, na chvíľu mímom. Musel som sa naučiť využívať vlastnú mimiku, aby som k sebe privolal ľudí aj bez slov. Ľudia sa totiž báli podísť bližšie, mali predo mnou akýsi rešpekt. Hoci som bol ako socha, dominovalo a do očí bilo moje vojenské oblečenie. Nebol však problém ľudí pritiahnuť– mrkol som na nich, vystrúhal grimasu, pohol okom či ústami. Tým sa mi ich podarilo rozosmiať a už boli pri mne. Bolo to zaujímavé, lebo turisti sa na mňa dokázali pozerať aj pätnásť minút a videl som, že sú neraz očarení.”

Skryť Vypnúť reklamu

NAJNEPRÍJEMNEJŠÍ SÚ ARABI
Jánovi sa dokonca bez osobného pričinenia podarilo natrafiť na ľudí, ktorí o ňom natočili krátky dokument. „Raz za mnou prišli dvaja študenti. Spýtali sa, či si môžu nakrútiť video o mojej práci. Hoci som sa bál, že sú to nejakí policajti, predsa len som sa s nimi skamarátil. Napokon naozaj urobili desaťminútový dokument o tom, čo robím. Je tam všetko – ako prichádzam do práce, ako sa natieram, obliekam, ako stojím, ako mi ľudia platia, ako reagujú. Objavil sa tam aj môj brat, ktorý bol so mnou. Vtedy hovoril lepšie po nemecky, takže im podrobnosti našej práce rozprával väčšinou on. Je to naozaj výborne spracované.”
Pokiaľ sa sochy správajú v súlade s nemeckými zákonmi, nemusia sa obávať problémov s políciou. Ján však raz predsa len okúsil tvrdosť tunajších zástupcov zákona. „Mal som veľké problémy kvôli atrape zbrane MP5, ktorú som mal pri sebe. Bola to síce len detská hračka na guličky, no socha prezlečená za vojaka nesmie mať pri sebe žiadne zbrane. Výbavou sochy môže byť vlajka, taštička, prípadne nejaká helma,” spomína na nepríjemnosť s nemeckou políciou, ktorá ho vyšla 200 eur a zabavenie „nebezpečnej” zbrane. Ján si však z Nemecka priniesol aj iné skúsenosti. Väčšina turistov bola milá a prívetivá. „Prišla ku mne raz jedna rodina, ktorá sa na mne neskutočne zabávala. Smiali sa tak, že ani ja som nevydržal. Ako socha by som síce mal mať kamennú tvár, ale nedalo sa, vybuchol som smiechom aj ja,” spomína Ján. Pri práci sa však stretol aj s menej vľúdnymi návštevníkmi Berlína. „Najnepríjemnejší boli Arabi. Ich správanie bolo hrozné. Kopali do nás, strkali, nadávali nám, ťahali nás za rôzne kúsky oblečenia. Vtedy som síce nevedel, čo tie nadávky znamenajú, potom som sa ich však naučil. A nebolo to nič príjemné.”

SOCHA TAXIKÁROM
V súčasnosti už Ján do Berlína nechodí. Ako tvrdí, pribudla konkurencia a veľa ľudí sa oblieka práve za vojaka. „Vytvorila sa tam skupina Arabov, ktorí majú na starosti jedno veľké turistické centrum v Berlíne. Sami majú zamestnaných ľudí, ktorí sa prezliekajú do kostýmov, Arabi ich len rozmiestňujú po meste. Každý vojak drží v rukách vlajku svojej krajiny, pretože sú z viacerých európskych štátov.” Ján by sa rád ešte do Berlína vrátil, no už iba ako turista.
Ale vráťme sa späť k jeho súčasnej práci. Pred časom začal to, čo robil v Nemecku, praktizovať aj na Orave. Párkrát do týždňa si oblieka kostým zlatého mnícha. Natrie si tvár zlatou farbou, postaví sa pred brány Oravského hradu a víta hostí. „Najskôr som si musel v Oravskom múzeu vybaviť povolenie. Mal som strach, aby na mňa niekto nezavolal policajtov. Za pár dní ma tam celkom dobre spoznali a už sa ma dokonca pýtajú, kde som, keď dlhšie nechodím,” rozpráva Ján. Teraz to má však o čosi zložitejšie. Okrem toho, že si privyrába rozveseľovaním turistov na hrade, pracuje aj ako taxikár. Nie je to jednoduché, ale snaží sa akosi skĺbiť obe, hoci veľmi rozdielne, profesie. A zatiaľ sa mu to celkom dobre darí. „Niekedy sa pýtam sám seba, či sa z toho nezbláznim. Ale zatiaľ to zvládam. Práca taxikára je riziková, často aj riadne stresová. Doma si však oddýchnem, postarám sa o deti, pospím si, potom zbalím všetko potrebné a idem na hrad. Tam sa pripravím - a z taxikára sa na chvíľu stane socha,” Opisuje svoje súčasné pracovné vyťaženie mladý Námestovčan. V tom, čo začal robiť pred niekoľkými rokmi v Berlíne, by chcel pokračovať aj naďalej. Tento druh umenia by však chcel rozvíjať predovšetkým na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku a v Čechách.
A ako ho vníma manželka a deti? „Manželka v prvom rade chce, aby som niečo zarobil. Je jej v podstate jedno, akým spôsobom. Deti si už na mňa zvykli, aj keď sa ma občas zľaknú, pretože sú ešte malé,” dodáva Ján.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 027
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 035
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 889
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 228
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 213
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 644
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 971
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 600
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

20 h
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

20 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

18 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?