„Celá myšlienka rekonštrukcie zrela viac ako rok. Samotnej obnove kostola predchádzalo vybavovanie potrebných povolení, pretože ide o kultúrnu pamiatku. K rekonštrukčným prácam sa vyjadrovali pamiatkari. Nariadili nám napríklad vykonať reštaurátorský výskum. Našli sa počas neho síce určité fragmenty, avšak nedali sa obnoviť,“ povedal Ľubomír Pekarčík,dekan dolnokubínskej farnosti, pod ktorú patrí aj vyšnokubínsky kostol.
Rekonštrukcia jedného z najstarších kostolov na Orave pozostávala z dvoch etáp. Jednu tvorili práce na vynovení vonkajšej fasády, ktorá už bola popraskaná. Obnovu zvonka si ale najviac vyžadovala veža chrámu, ktorá je jeho najstaršou časťou. V interiéri sa vymenilo kúrenie. Pôvodné akumulačné pece nahradilo prietokové kúrenie. Výhrevné telesá vyžarujúce teplo sú umiestnené priamo v laviciach na sedenie. Tie sú tiež nové. Nerobili sme tu podlahové kúrenie, aké je v dolnokubínskom kostole. Tento typ kúrenia je totiž pre objekt, ktorý sa využíva len dva razy v týždni, neekonomickým riešením. Bohoslužby vo vyšnokubínskom kostole sa konajú v piatky a nedele, prípadne v prikázané sviatky,“ vraví duchovný. Renováciou prešla aj svätyňa, aby spĺňala požiadavky súčasného liturgického života. Podlaha v svätyni je vyložená mramorom, pribudol v nej nový obetný stôl a kazateľnica. Rozsiahla rekonštrukcia kostola Najsvätejšej Trojice trvala tri mesiace. Najviac času si vyžiadala obnova vzácnych Hanulových malieb pochádzajúcich z roku 1941. Tím reštaurátorov na nich pracoval šesť týždňov. Po nedeľnej omši sa jeden z farníkov vyjadril na adresu vynoveného svätostánku nasledovne: „Keď som vošiel do kostola, mal som pocit, že som prišiel do neba.“ Aj Ľ. Pekarčík je na vyšnokubínsky kostol hrdý. „Myslím si, že dielo je vydarené. Robili sme na ňom pod prísnym dohľadom Krajského pamiatkového úradu. Za vykonanú prácu nám dali jednotku s hviezdičkou.“
