ie pôsobí dojmom mäkkého človeka. Zdanie klame. Je tvrdohlavý. Ak je presvedčený, že má pravdu, ide za svojím cieľom neúprosne. Vie, že tým pridáva roboty sebe aj iným. Jeho cieľ? Dostať kultúru na Námestie M. R. Štefánika v Trstenej. Dostať ľudí na túto kultúru. Myšlienka sa zrodila dávnejšie. Medzi pochybovačmi som bol aj ja. Posledné dva týždne ma ale presvedčili, že som sa mýlil.
Konkrétna realizácia „sťahovania kultúry na námestie“ začala na začiatku tohoto leta. V prvú júlovú nedeľu podvečer vystúpili umelci z B. Bystrice a z Bratislavy. Dvaja operetní speváci. Dvaja recitátori. S poldruhahodinovým programom o Gejzovi Dusíkovi a Jánovi Smrekovi. Básnik a hudobník. Legendy slovenskej kultúry. Prišlo 300 - 400 ľudí. Vstup bol voľný. Nikto sa nepýtal, koľko to stálo. Nikto sa nepýta ani na tých, ktorí kvalitný program dojednali, zabezpečili, zorganizovali.
O týždeň neskôr - 6., 7., 8. júla - Trstenská krídlovka. Netradičná tribúna na Námestí M. R. Štefánika, tribúna aj na bočnej ulici. Pred hlavnou tribúnou stany, pod ktorými sa dá sedieť aj v daždi. Stánky. Atrakcie pre deti. Rytierske súboje. Remeselníci. Kapely. Veľa kvalitných kapiel. Dychovky aj dixilend z Hořic v Podkrkonoší. Tí, čo prišli, videli a počuli. Už v sobotu popoludní bolo na námestí okolo 2 000 ľudí. V nedeľu ešte viac. Plné mesto hudby. Stálo to nemálo peňazí. Stálo to nemálo organizačnej práce. Niektorí vedia, čo to obnáša. Väčšinu to nezaujíma. Tak je to správne: za všetkým sú ľudia a ich práca. Povinná, aj práca naviac. Bez nemenovaných, no potrebných, sa nedá robiť nič veľké (spomeniem aspoň jedného z nich: Mojmír Krajči, predseda kultúrnej komisie mestského zastupiteľstva.)
Dokončím myšlienku konkrétneho cieľa: Keď bude raz okolo Trstenej obchvat, keď Trstená bude mať aj pešiu zónu a po hlavnej ulici nebude taká hustá premávka ako na diaľnici medzi Sencom a Bratislavou, bude naše Štefánikovo námestie slúžiť predovšetkým na to, že si ľudia zvyknú, že „v nedeľu pôjdeme poobede celá rodina na námestie, lebo tam určite niečo bude, čo sa dá vidieť a počuť.“ Ľudia si zvyknú aj na to, že za kultúru sa platí. Že treba prispieť do spoločnej pokladnice mesta. Akou formou? Všetci občania sa môžu stať sponzormi miestnej kultúry. Zvykneme si na to, že sa dobrá, kvalitná kultúra bude brať ako samozrejmosť, bez ktorej človeku v živote čosi podstatné chýba. Aký ekonomický základ by sme získali na fond miestnej kultúry, keby sme každý mesiac prispeli za jednu rodinu napríklad jednou stovkou?
Pomôžem si čínskym filozofom Lao C‘: „Existujú vodcovia, ktorých sa ľudia boja. Existujú vodcovia, ktorých ľudia nenávidia. Existujú vodcovia, ktorých ľudia milujú. No najlepší vodcovia sú tí, ktorí dokončia svoje dielo a ľudia si povedia: Dokázali sme to sami.“
Sú ciele a sú ciele - ekonomické, politické, ďalekosiahle, krátkodobé. Cez pravidelnú kultúru dosiahnuť stálu potrebu kultúry je cieľ veľký. Jeden z najvyšších.
Túto pochvalu som si v posledných dňoch overil u mnohých ľudí. Ďakujeme Ti, pán primátor.