lvovaní Konzervatória v Žiline študoval v rokoch 1995-2000 kompozíciu u J. Hatríka a D. Mateja na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pôsobí aj pod umeleckým pseudonymom Sumad. Ako študent konzervatória získal v hre na akordeón viacero národných i medzinárodných ocenení. V súčasnosti pracuje ako šéf Centra hudby Slovenského rozhlasu. Žije s rodinou v Pezinku, ale je rodákom z Námestova na Orave.
Ste vedúcim Centra hudby v Slovenskom rozhlase. Ako ste sa dostali do rádia? Nebolo po skončení VŠMU vašou ambíciou dať sa na umeleckú dráhu a koncertovať?
Slovenský rozhlas mi prirástol k srdcu už počas štúdií na VŠMU, keď som ako skladateľ začal spolupracovať na realizáciách rozhlasových hier a rozprávok. Taktiež som mal v tom čase možnosť stretnúť sa a spriateliť s ľuďmi Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu (EXS), kde niekoľko desiatok rokov vznikala a vzniká elektroakustická a experimentálna tvorba. Tá ma fascinovala už od detstva a aj kvôli tomu som sa rozhodol venovať profesionálne kompozícii, nie koncertnej činnosti, hoci moje okolie v období štúdií na Konzervatóriu v Žiline to očakávalo – možno aj pre vtedajšie úspechy na „akordeónovom nebi“. Taktiež fascinácia informačnými technológiami ma unášala viac ku kompozícii a štúdiovému prostrediu ako k interpretačnému umeniu. Tak som sa prirodzene ocitol v Slovenskom rozhlase, priamo v centre toho, čo ma vždy dokázalo spolu s hudbou očariť – v Centre hudby. (Smiech)
Čo je vašou úlohou v Slovenskom rozhlase?
Riadenie procesu nahrávania hudby – v štúdiách Slovenského rozhlasu aj mimo nich, procesu organizovania verejných hudobných podujatí a ich záznamu, prípadne živého prenosu, koordinácia kreatívneho a umeleckého aparátu Slovenského rozhlasu – teda hudobných redaktorov, hudobných režisérov, umeleckých telies atď. A riadenie činnosti Vydavateľstva Radio Records.
Baví vás táto práca? Nemá viac spoločné s manažovaním a technikou ako umením?
Hoci je táto práca manažérskej povahy, nesie v sebe princípy kompozície – aj keď prostriedky, ktoré pri nej využívam, nie sú vždy také príjemné, ako hudobno-zvukový materiál. Je to vo svojej podstate skladateľská činnosť bez „notičiek“, ale stále o hudbe a o veciach s ňou spríbuznených.
Hrávate ešte na koncertoch, alebo už vôbec nie?
Profesionálne nekoncertujem. Aj keď niekedy sa na nejaké to koncertné vystúpenie nechám prehovoriť. Väčšinou však iba ako hosť hudobných zoskupení, v programe ktorých sa vyskytne moja skladba.
Chodievate s rodinou na Oravu? Kam najradšej?
Na našu rodnú Oravu chodievame s rodinkou tak často, ako sa len dá – a veľmi radi. Kto sa tam raz narodí, chýba mu ten kraj neustále. A keď je na Orave – hoci len na návšteve – vníma a miluje ju úplne celú. Inak to nejde.
Máte okrem komponovania a hry na akordeón čas na nejaké iné záľuby?
Na akordeón si nájdem čas už len málokedy. Komponovanie hudby a práca ma „pohlcuje“ takmer celého. A iné zaľúbenia mám v rodinke a vo všetkých činnostiach, ktoré k nej patria.
