o urbárske. Len reaguje, keď sa už nedokáže ubrániť vonkajším vplyvom – devastácii človekom, živlami, podkôrnym hmyzom, kyselinami v pôde... Kým sa nájde čo len jeden užívateľ lesa, ktorý sa nebude starať o zdravie lesa, doplácať na neho budú aj všetci naokolo.
Na prelome júna a júla sa niesla Oravskou Polhorou a okolím poplašná správa, ba dostala sa aj na poľskú stranu: nechoďte na huby, lesníci postrekujú a posýpajú les chémiou! Oslovili sme teda vedenie Lesov SR, OZ Námestovo, čo sa v oblasti dialo. Ako sme sa napokon dozvedeli, panika medzi hubármi bola zbytočná. Huby aj lesné plody v lesoch okolo Oravskej Polhory sú zdravé a nezávadné.
„Podľa rozhodnutia lesného úradu z júna tohto roku sú všetci užívatelia lesov povinní vykonávať ochranné opatrenia v porastoch proti podkôrnemu hmyzu,“ povedal nám vedúci lesnej výroby OZ Námestovo Jozef Herud. „A to nielen u ležiacich stromov, ale aj na otvorených stenách lesných porastov. Začali sme s touto činnosťou tam, kde bolo v minulých rokoch kalamity najviac – v katastri Oravskej Polhory, v týchto dňoch pracujeme v Zákamennom. Prvý raz pri tom využívame tzv. hmlovú metódu, keď sa chemický postrek vo forme aerosolu za pomoci teplého vzduchu nanáša do výšky na kmene stromov. V tomto prípade síce ide o chemický prípravok, no jeho koncentrácia je vypočítaná na drobný podkôrny hmyz, človeku neublíži. Okrem toho, aplikuje sa do výšky, na kmene, nie na pôdu. Už hodinu – dve po aplikácii môže ktokoľvek na mieste aplikácie zbierať huby či čučoriedky. No aj tak odporúčam počkať aspoň deň, dva.“
Za pomoci lietadiel, ktoré Oravci aj turisti zaregistrovali lietať a ošetrovať lesné porasty, lesníci nerozprašovali insekticídy, ale neškodné minerály a dolomitový prášok – vápno.
„Pôda v lesoch je podľa monitoringu prekyslená. Kyseliny v nej zabraňujú stromom čerpať zo zeme živiny. Preto sme podľa projektu Národného lesníckeho centra niektoré porasty revitalizovali – vápnili (207 ha) a hnojili neškodným agrominerálnym hnojivom (750 ha),“ dodáva Jozef Herud. „V septembri odoberieme v týchto miestach opäť vzorky pôdy a asimilačných orgánov a vyhodnotíme, či bol náš zásah úspešný, či sa pôdne prostredie zlepšilo.“
Takéto zásahy a revitalizácia lesa sú však drahou záležitosťou – lietadlá rozprášili do porastov vyše 100 ton práškového dolomitu a 750 ton minerálov. Z dlhodobého hľadiska je pre úpravu pôdneho prostredia lesov potrebná výsadba tzv. melioračných drevín, listnáčov. Tie každoročne zhadzujú listy, ktoré sú pre pôdu najideálnejším hnojivom.
Z leteckých snímok, ktoré lesníci urobili počas revitalizácie, je možné zhodnotiť stav oravských lesov voľným okom. Alarmujúci je šedý nádych na pohľad zdravých lesov (prekyslená pôda); rozdrobený les po veterných kalamitách s poodkrývanými lesnými stenami, ktoré napáda podkôrny hmyz a šíri sa ďalej; neťažená suchárová kalamita...
Šokujúce zábery na lesy v okolí Tvrdošína, na Jelešni, pod Babou horou, v Oravskej Polhore, Oravskom Veselom, nad Vavrečkou či medzi Námestovom a Klinom naozaj varujú.
„Dá sa povedať, že zdravé lesy sú na Orave už len v okolí Zákamenného a Oravskej Lesnej,“ hovorí Jozef Herud. „No dokedy, keď sú v zovretí napadnutých oravských lesov a ešte viac zničených lesov na Kysuciach? Je to časovaná bomba, ktorej mechanizmus sa už nedá zastaviť, no jej výbuch môžeme oddialiť. Ale iba vtedy, keď sa revitalizácii a ochrane proti podkôrnemu hmyzu budú venovať všetci. Nielen štátne lesy, ale aj urbáre a súkromní vlastníci lesa.“
Kontrola rozhodnutia o ochrane lesa je na pracovníkoch Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. „Ochranu pre podkôrnym hmyzom museli všetci užívatelia lesa robiť aj doteraz, jedni ju robili výborne, iní vôbec. No tento raz ide o prvé opatrenie takého rozsahu. Zahŕňa výslovne aj urbáre a súkromných vlastníkov lesa. Keďže po vydaní opatrenia pretrvávalo daždivé počasie, keď sa chemická ochrana robiť nedá, kontroly plnenia opatrení sme zatiaľ nerobili. No pripravujeme sa na ne v dohľadných týždňoch. V štátnych lesoch, urbároch i spoločenstvách súkromných vlastníkov lesa,“ povedal nám prednosta OLÚ Miroslav Kľuka.