skom vyše sto ľudí. Ďalší sú v Čechách. Kuriózne je, že všetkých spája nejaký príbuzenský vzťah. Klocokovci jednoducho nemajú menovcov.
Výskumu histórie rodu Klocokovcov sa venuje Vladimír Albíni, kronikár Leštín. Na základe archívnych materiálov vypracoval podrobný rodokmeň Klocokovcov. „Najstaršia zmienka tohto priezviska, ktorú som našiel, pochádza z roku 1715. Istý Klocok vtedy žil v Pucove. Predpokladám, že pri osídľovaní dolnooravských dedín Zmeškalovci „stiahli“ Klocokovcov z Pucova do Leštín. V roku 1751 sa už istý Juraj Klocok uvádza ako mlynár v Leštinách. Muž s týmto priezviskom, o ktorom možno na sto percent povedať, že žil v Leštinách a od neho sa ďalej rod rozvíjal, je však až Ján Klocok. Mal štyri deti,“ hovorí V. Albíni.
Zo zemianskej obce sa časť Klocokovcov neskôr vydala smerom na východ a usadila sa na Spiši. Z Osádky zase niektorí prešli do Liptova. V súčasnosti existujú tri vetvy Klocokovcov. Oravská, ktorú príslušníci rodu považujú za hlavnú, spišská - najpočetnejšia, a liptovská. Iniciatíva zorganizovať spoločné stretnutie všetkých Klocokovcov vznikla u „spišiakov“. „Môj brat chcel pozvať na posedenie Klocokovcov, ale len zo Spiša. Ja som navrhol stretnutie celej našej vetvy. Prvé tri takéto stretnutia sa konali na Spiši. Teraz sme prvý raz na Orave, kde máme svoje korene,“ povedal Milan Klocok z Kežmarku.
Jedným z najvýznamnejších žijúcich osobností rodu je Ľubomír Klocok z Tatranskej Lomnice. Pracuje ako vedecký výskumník na Lomnickom štíte. Jeho starý otec Andrej bol zakladateľom spišskej vetvy Klocokovcov. „V roku 1905 odišiel z Leštín do Javoriny robiť kočiša ku grófovi, ktorý vlastnil javorinské pásmo vo Vysokých Tatrách. Usadil sa tam a založil si rodinu,“ vysvetľuje vnuk. Ďalším významným Klocokom bol Ján Klocok, vojenský atašé pre letectvo v zahraničí pôsobiaci v Česku. Do Prahy sa presťahoval z Liptova. Zomrel nedávno, 9. júna. Západní susedia sa s ním rozlúčili s patričnými poctami na štátnom pohrebe.
Priezvisko Klocok má pôvod v Poľsku. V historických prameňoch sa uvádza aj ako Klocek a Kloc. V slovenčine slovo klocok znamená kus dreva, palicu. Klocokovci žijú aj v Poľsku, Slováci však s nimi kontakt neudržiavajú. A ako sami seba charakterizujú nositelia tohto priezviska? „Klocokovci sú pedanti, nemajú radi flákačstvo. Boli a sú vynikajúci remeselníci, radi sa zabávajú a sú rozšafní. Dajú aj poslednú košeľu. Sú tmaví, s prevažne zelenými alebo modrošedými očami,“ vyhlasujú jednotne.
