Nedeľa, 5. december, 2021 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Lodník nemá čas hľadať v prístavoch nové lásky

Slovensko je suchozemský štát, obkolesený so všetkých štyroch strán iými krajinami. O mori nemôžeme síce ani len snívať, a mnohí možno ani nevedia, že aj na Orave máme „morských vlkov”. Dnes sa už touto cestou uberá čoraz menej mužov, v minulosti bola vša

k spomínaná profesia veľmi vyhľadávaná. V súčasnosti je 65-ročný Ján Šangala z Oravského Bieleho Potoka na zaslúženom dôchodku. Konečne má čas na svoju rodinu a patrične si to užíva. Nikdy však nezabudne na časy, strávené či už na mori, alebo na najväčších riekach Európy.
Ján navštevoval 8-ročnú základnú školu v Habovke. Keď končil ôsmy ročník, prišli do školy v Nižnej tlačivá s prihláškami z Bratislavy. „Boli to Štátne pracovné zálohy, ktoré nás informovali, že ten, kto má záujem o lodníctvo, si môže podať prihlášku. Ja som už mal odoslanú prihlášku do školy v Turci, kde chodil brat. Moja vtedajšia triedna učiteľka Kravská však o tom nechcela ani počuť. Bola pevne presvedčená, že by som sa na lodníctvo hodil najlepšie z celej triedy,” začal spomínať Ján Šangala. Ako podotkol, sám neveril, že ho na lodnícku školu zoberú. Uvedomoval si, že bol poriadny „zbojník” a dvojka zo správania na vysvedčení mu tiež k ľahšiemu prijatiu nepomáhala. „Viete, po vojne nebolo veľa času na školu. Chodili sme na polia, pomáhali rodičom a na učenie veľa času nezostávalo. Napokon som sa však predsa dal presvedčiť. Vypísal som prihlášku a čakal,” rozpráva ďalej. Najskôr mu z Bratislavy prišlo zamietnutie. Hlavný dôvod – dvojka zo správania. Jeho triedna učiteľka však trvala na svojom. Prihovorila sa a Ján v roku 1956 predsa len k lodníkom nastúpil. Hoci zo začiatku študentom stačili na získanie výučného listu v danom obore dva roky, Ján patril do prvej skupiny, ktorá musela študovať už tri roky. Budúci lodníci museli vedieť nemčinu, ruštinu, fyziku, matematiku a množstvo odborných predmetov – plavebný zemepis, lodné konštrukcie a všetko ostatné, čo súviselo s loďami.

Skryť Vypnúť reklamu

NA NÁMORNÍKA DOZRIEVAL DEVÄŤ MESIACOV
Vo vtedajšom Československu pôsobila Dunajplavba, do ktorej sa práve po Jánovom vyučení chystali zakúpiť námorné lode. Hoci študenti z Bratislavy neboli špecializovaní na plavbu po mori, musel sa nájsť niekto, kto by nové lode vedel viesť. Spôsob kormidlovania, viazania, plavby a všetkého, čo sa na palube lode musí robiť, bolo na námornej lodi úplne iné, ako na riečnej. Ján sa prihlásil a vo výberovom konaní uspel spolu s ďalšími štyrmi mladými mužmi. Museli sa naučiť množstvo nových vecí a nazbierať skúsenosti. Školenie trvalo viac ako deväť mesiacov, počas ktorých čerství absolventi učilišťa cestovali so skúsenými námorníkmi na „starej Republike” do Číny. „Bolo to zaujímavé obdobie. Nalodil som sa v Poľsku, kde sme čakali na náklad. Cestou sa nám na lodi odlomil sťažeň a v jednom z prístavov sme čakali niekoľko dní, kým ho opravili. Potom sme sa plavili cez Suezský prieplav, Indický oceán až do Čínskeho mora. Na palube nás bolo 37, ja som bol plavčíkom. Učili sme sa konštrukcie a všetko, čo bolo treba na palube robiť. Okrem iného som varil dôstojníkom kávu, pomáhal v kuchyni, spoznával českých strojníkov a čínsku posádku. Zaujímavé bolo, že hoci mala „stará Republika” materský prístav v Prahe, nikdy tam nekotvila. Väčšinou sa odstavovala v Štetíne alebo v Hamburgu,” spomína Ján na „veľké morské školenie”.
Krátko po návrate musel mladý námorník narukovať na vojnu. Oženil sa - a na more sa už nevrátil. Ako tvrdí, chcel byť bližšie pri rodine a skúsenosti s moreplavbou po jednej plavbe ešte nemal také, ako potreboval.

Skryť Vypnúť reklamu

DOMA JE LEN RAZ ZA ČAS...
Ján však s lodiarstvom ani zďaleka neskončil, práve vtedy totiž len naplno začal. V tom období sa na trhu objavili nové člny – vlečné. Posádku tvorili traja ľudia. Keďže v tom čase mali mladé rodiny problém zohnať byt, lodiari dostali jedinečnú možnosť. Vlečné člny totiž poskytovali bývanie pre dve rodiny s deťmi. Ján spolu s manželkou a prvými dvoma deťmi žili niekoľko rokov takmer stále na vode. Domov chodili len občas, väčšinou len na pár dní. „Dunajplavba vtedy vedela, čo robí. Keď totiž lodiar zobral so sebou aj svoju rodinu, bol na lodi stále. Bolo postarané o čln, o náklad, o celkovú bezpečnosť. Nemuseli sa báť, že chlap bude po týždni utekať za svojou rodinou a nechá všetko tak,” vysvetľuje sympatický dôchodca. Potom sa im však podarilo postaviť dom, deťom začala škola a manželka musela s nimi ostať doma. Ako Ján tvrdí, veľmi nadšená z jeho dlhých odchodov nebola, on sa však snažil chodiť domov tak často, ako sa dalo.

Skryť Vypnúť reklamu

ŽIVOT NA LODI NIE JE ZÁBAVA,ALE TVRDÁ DRINA
Jánove plavby smerovali väčšinou k Čiernemu moru. Z Bratislavy prechádzali cez Maďarsko, Juhosláviu, Rumunsko, Bulharsko, vtedajší Sovietsky zväz. V rumunských a sovietskych prístavoch prekladali tovar z riečnych plavidiel priamo do skladov a po kompletných zásielkach sa nakladali do námorných lodí. „Náš tovar sa vozil na Blízky východ. Často smerovali zásielky do Egypta, Sýrie, Libanonu, Bejrútu. Okrem toho chodili lode aj do Číny. Z Albánska vozili feroniklovú rudu, ktorú v námorných prístavoch prekladali do našich dunajských člnov. Tú sme potom vozili k nám na Slovensko. Raz do Bratislavy, potom do Komárna. Okrem toho sa plavilo aj do Nemecka a Rakúska. Všetko záviselo od toho, kde sa nachádzal potrebný tovar,” priblížil nám Ján najčastejšie krajiny, do ktorých smerovali náklady zo Slovenska. Bývalý lodiar kotvil počas svojho života naozaj v mnohých prístavoch. Pri otázke, čo je pravdy na tom, že má námorník v každom prístave jednu lásku, sa len pousmial. „To sú povesti. Romantika v prístavoch, o ktorej sa píše v mnohých románoch, bola možno reálna pred mnohými rokmi. Teraz je to však úplne iné. Členovia posádky robia na zmeny a museli sa o všetko starať. Niekedy, keď sme v niektorom prístave postáli dlhšie, vychádzali sme aj na breh a niektorí si možno aj našli nejaké priateľky. No príbehy majú od reality veľmi ďaleko.”
Keď si človek prečíta romány o námorníkoch či pirátoch, niekedy naozaj závidí hlavným hrdinom. Ján nás však z omylu rýchlo vyviedol. „Na lodi človek veľa úsmevných príhod nezažije. Bola to veru poriadna drina a všetko sme si museli poctivo odmakať. A k tvrdej robote sa pridávali aj prírodné živly. Na mori nás raz zasiahla hrozná búrka a, síce nie až také silné, ale veľmi podobné som veľakrát zažil aj na Dunaji. Keď začal fúkať silný spodný vietor, vlny mali výšku aj tri metre. Nenaložené lode s plochým dnom bol problém udržať na vode,” priblížil nám „krásny a ničím neviazaný” život námorníka Ján Šangala.
Ján si zo svojej práce priniesol niečo, čo nechýba hádam žiadnemu námorníkovi - viditeľné tetovanie na ľavom predlaktí si dal urobiť veľmi dávno. Už si ani sám nespomína, kedy to presne bolo. „Robil mi ho jeden odborník, ktorý bol s nami na palube. Mať tetovanie je na mori praktické pravidlo. Ak by sa náhodou niekto utopil, hneď by sa vedelo, kto to bol. Tetovanie sme mali totiž zapísané aj v osobných dokumentoch,” dodáva Ján.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 18 620
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 195
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 10 223
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 839
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 842
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 4 839
  7. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 413
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 218
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 2 017
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 003

Blogy SME

  1. Andrea Vörösová: Správa z miesta... „čapice hore, Slovensko dole“... pomítingová
  2. Rudolfa Vallová: Komu chýbajú sociálne balíčky?
  3. Adriana Boysová: Ktorá chce, cestu si nájde
  4. Lubomir Zahora: Dať si vynosiť dieťa je cool. Nerobí to iba Kim Kardashian
  5. Šťastná domácnosť: Čo sa blondínka naučila o vysávačoch a vysávaní
  6. Dušan Vršanský: Sme na vrchole tretej vlny?
  7. Alojz Hric: Prečo pandémia lynčuje najmä starých?
  8. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (28) –11.11. – 20.11.2021
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 16 434
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 260
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 853
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 708
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 341
  6. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 003
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 641
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 564
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Slovenské florbalistky skončili na šiestom mieste.

Tréner Jedlička nie je spokojný s umiestnením.


TASR 2 h
Biatlonové dvojičky Remeňové mohli v nedeľu 5. decembra zažiť veľký deň.

Premiéru medzi najlepšími biatlonistkami sveta mala zažiť Zuzana Remeňová.


9 h
Zasnežovanie zjazdovky v lyžiarskom stredisku Roháče spálená v predposlednáý novembrový deň.

Napriek prvej snehovej nádielke lyžiarska sezóna nezačala. Strediská sa museli rozhodnúť, ako na situáciu zareagujú.


10 h
Zrekonštruovaná Tretia hradná brána.

Najlepšia stráž je láska. Hlása prastarý nápis v latinčine na priečelí brány, ktorá prešla rukami reštaurátorov.


4. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zverejnili jej meno, adresu i profil na Facebooku. Hygienička Martina Kučíková patrí po minulom týždni zrejme k najznámejším z odboru.


3. dec

V rámci svojho záverečného vystúpenia sa predstaví so skladbou, ktorá sa s ňou tiahne celý jej život.


24 h

V martinskej nemocnici sa situácia nezlepšuje.


3. dec

Policajti mladého muža poznajú, jeho správanie riešili niekoľkokrát. Obvinili ho z útoku na verejného činiteľa.


2. dec

Blogy SME

  1. Andrea Vörösová: Správa z miesta... „čapice hore, Slovensko dole“... pomítingová
  2. Rudolfa Vallová: Komu chýbajú sociálne balíčky?
  3. Adriana Boysová: Ktorá chce, cestu si nájde
  4. Lubomir Zahora: Dať si vynosiť dieťa je cool. Nerobí to iba Kim Kardashian
  5. Šťastná domácnosť: Čo sa blondínka naučila o vysávačoch a vysávaní
  6. Dušan Vršanský: Sme na vrchole tretej vlny?
  7. Alojz Hric: Prečo pandémia lynčuje najmä starých?
  8. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (28) –11.11. – 20.11.2021
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 16 434
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 260
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 853
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 708
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 341
  6. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 003
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 641
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 564
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu