orí, hubárska sezóna sa podľa porekadla „Ladislav huby sial, Peter-Pavol ich zbieral“ začína koncom júna. Mala by už byť teda v plnom prúde, ale podľa jeho slov to tohto roku nie je celkom tak. „Je deficit vody,“ vysvetľuje. Ale očakáva, že zrážky, ktoré padli minulý týždeň, rastu húb pomôžu. „Tento rok je zatiaľ extrémne suchý. Pre rast húb sú dôležité tri faktory: pôdna vlhkosť, teplo a pokojné ovzdušie. Tohto roku je však nízky stav spodnej vody. Syn má studňu hlbokú 4 - 5 m, ale voda v nej je len na dne,“ vraví skúsený hubár a biológ. Aj keď už boli dažde, stále je to málo, pretože platí tretinové pravidlo, podľa ktorého len jedna tretina dažďovej vody vsiakne do pôdy, zvyšné dve sa odparia a odtečú.
Huby tohto roku rastú síce zhruba už od polovice júna, ale podľa J. Fúziu ich nachádzajú iba dobrí hubári. To sú takí, ktorí chodia na huby pravidelne, na základe dlhoročných skúseností majú „svoje miesta“ a idú už viac-menej naisto. Aj on má takéto miesta. Na prvé, tzv. lúčne hríby, chodieva do Lomnej. Rastú už okolo 15. júna v tráve na okraji lesa alebo v riedkom mladom lesnom poraste. Na tie tohtoročné už však prišiel neskoro – boli staré a červivé, vyrástli aspoň týždeň skôr, ako ich našiel. Ešte skoršie ako hríby rastú modráky a masliaky.
Jozef Fuzia hovorí, že avízom hríbov, ktoré sa zbierajú najviac, sú muchotrávky. „Keď vidíš muchotrávku, hľadaj aj hríb, hovoria hubári. Huby rastú tak, že v pôde sa najskôr rozrastajú vlákna. Ale tie nemajú vlastnosti koreňa – je to pakoreň. U muchotrávky a hríba je zrejme určitý druh symbiózy. Asi majú rovnaké požiadavky na pôdu,“ vysvetľuje J. Fuzia. Ako hubár sa však nesústreďuje iba na hríby. „Zbieram všetky huby, ktoré nájdem a ktoré sú jedlé,“ hovorí. A tých je na Orave veľa. J. Fuzia vymenúva tie najčastejšie: kozáky, bedle, suchohríby, pečiarky (šampiňóny), plávky, kuriatka, ale v jeho košíku sa ocitajú napríklad aj jelenkovec škridlovitý či náramovka cisárska – ale tá je už posledné roky chránená, preto ju nezbiera. Za jej zber hrozí pokuta 2000 korún. Je známa tým, že vôbec nečervivie.
„Počas hubárskej sezóny bývala moja norma okolo 60 húb. Spravidla to bol plný košík – keď som ho zaplnil, šiel som domov,“ vraví námestovský hubár. Huby spracováva hlavne sušením. Časť z nich dáva zmraziť v mikroténových vreckách. Huby na mrazenie musia byť zdravé, nečervivé. Potom sú aj po dlhej dobe ako čerstvé. S manželkou ich používajú najviac do polievok, ale pripravujú z nich aj paprikáš a samozrejme, pridávajú ich i do kapustnice. „Najradšej máme bedle, ktoré vyprážame,“ prezrádza J. Fuzia.
Jedlé huby, okrem toho, že obsahujú dôležité živiny, plnia v potrave predovšetkým funkciu koreniny – pochutiny. „Majú vysokú organoleptickú účinnosť, podporujú sekréciu tráviacich štiav, čím skvalitňujú tráviaci proces,“ pripomína hubár. Obsahujú bielkoviny a voľné aminokyseliny, preto sú hodnotným doplnkom našej potravy. Ľudský organizmus však nemá schopnosť zužitkovať všetky bielkoviny obsiahnuté v hubách, pretože značná časť z nich je viazaná na nestráviteľný chitín. „Stráviteľnosť húb zvýšime tým, že huby pred varením posolíme. Kuchynská soľ chitín čiastočne rozpustí,“ radí J. Fuzia. Huby obsahujú aj vitamíny a minerály. Z vitamínov sú to A, B1, B2, PP, D a menšie množstvo C vitamínu.
Pri zbieraní húb, ako hovorí J. Fuzia, majú platiť isté pravidlá (hubárske desatoro uverejňujeme nižšie). Dôležitá je tiež tolerancia – podobne ako v bankách by sa mala dodržiavať akási „diskrétna zóna“ hubárov. Nemalo by to byť tak, ako J. Fuzia opisuje v nasledujúcom príklade. „Raz som v jednej dedine zbieral huby na dobrom mieste. Iný hubár ma doslova stopoval – šiel mi v pätách. Prišiel ku mne a hovorí: „Aj tu sú!“ – a zbieral huby asi zo dva-tri metre odo mňa. A potom šiel popred mňa. Ja som radšej zostal na svojom mieste, a aj tak som nazbieral dosť.“
Hubárske desatoro
Každý hubár by mal dodržiavať tieto zásady:
1. Zbiera len huby, ktoré pozná a o ktorých bezpečne vie, že sú jedlé.
2. Huby, ktoré nepozná alebo nemá záujem o ich zber, necháva nedotknuté, nezašľapuje ich a neničí.
3. Nezbiera staré zahnívajúce plodnice – sú jedovaté, pri hnití sa v nich rozkladajú bielkoviny a vznikajú prudko toxické látky.
4. Pri zbere opatrne vyberie celú plodnicu. Neodrezáva nožom nadzemnú časť plodnice. Báza hlúbika, ktorá zostáva v zemi sa totiž rozkladá, plesnivie a hnije, čím sa zničí aj podzemné produktívne podhubie.
5. Jamku po vybratí plodnice zahrnie, aby podhubie nevyschlo. Aj toto je spôsob, ako si dobrí hubári uchovávajú svoje hubárske miesta.
6. Huby po zbere hneď očistí nožom, nie však priamo na mieste zberu – z toho istého dôvodu ako v bode 4.
7. Huby ukladá do prúteného košíka, nikdy nie do nevzdušných tašiek alebo vreciek z plastickej hmoty.
8. Na huby chodí včas ráno. Ráno je chladnejšie, plodnice nie sú prehriate a lepšie znášajú prepravu. Prehriate plodnice sa rýchlejšie kazia.
9. Po zbere huby čo najrýchlejšie spracuje, čím zabezpečí bez väčších strát ich bezpečné zužitkovanie. Ak ich nemôže hneď spracovať, dá ich do chladničky – tak vydržia o niekoľko hodín dlhšie.
10. Svojou prítomnosťou v lese neruší atmosféru prostredia. Pokojne a nehlučne sa venuje zbieraniu bez toho, aby po sebe zanechával akékoľvek nežiaduce stopy.
