rne v neskorom veku. Zdedil ju s najväčšou pravdepodobnosťou po svojom otcovi, ktorý bol tiež prútikárom. Ľudia chodia za Miroslavom nielen preto, aby im našiel na pozemku zdroj vody. Obracajú sa na neho i vtedy, keď potrebujú zistiť, kde majú poruchu na vodovodnom a kanalizačnom potrubí.
Miroslav pritom nepoužíva tradičné prúty z dreva, ale kovové drôty, takzvané virgule. Drevo, vhodné na výrobu prútov, môže byť z ovocných stromov, najčastejšie z broskyne, ale aj z jarabiny, liesky či vŕby. „Otec pracoval s vŕbovými prútmi. Dodnes si pamätám, ako ich hľadal na stromoch pri potokoch. Tie správne sa hýbali v smere tečúcej vody. Spočiatku som si myslel, že vyhľadávať vodu je možné len pomocou nich. Mne to však s vŕbou nejako nešlo. Používam obyčajné zváracie drôty,“ vraví prútikár. Jedna virgula je kratšia, druhá dlhšia. Tá je citlivejšia a na prameň alebo poruchu reaguje skôr. Keď Miroslav natrafí na zdroj, ktorý hľadá, virgule sa mu v rukách „otvoria“. „U každého to funguje inak. Niekomu sa drôty navzájom prekrížia, inému sa otočia smerom k zemi alebo naopak, nahor,“ vysvetľuje Dolnokubínčan. Podľa niektorých prútikárov má schopnosť prútikárčiť každý. Najdôležitejšie je uvoľniť sa a uveriť, že sa to dá zvládnuť. Zložitejšie techniky, ako určenie hĺbky, smer prúdenia alebo množstvo danej látky, prichádzajú neskôr, s praxou. M. Hoferica tvrdí, že to nie je celkom pravda. „Prútikárstvo je založené na fyzikálnych zákonoch. Tie treba poznať a dajú sa i naštudovať. Ale človek musí mať v sebe aj istú citlivosť, senzibilitu. Môj otec ju mal. Vtedy som sa ale o prútikárstvo nezaujímal. Až raz vznikol v práci problém, ktorý bolo treba odstrániť. Hľadal som teda pomoc u prútikára. A on mi povedal: Najlepšie bude, keď zájdete do knižnice a o prútikárstve si niečo prečítate. Tak som začal.“ Vyhľadávaním vody sa Miroslav určitý čas živil. V živnosti mal ako druh činnosti uvedené - výskum a vývoj prírodných vied. Chcel si spraviť živnosť aj na vyhľadávanie defektov na vode. Tejto myšlienky sa napokon vzdal pre nedôverčivosť vodohospodárov.
V súčasnosti je M. Hoferica na dôchodku. Prútikárstvo je už len jeho koníčkom, rovnako ako opravovanie áut. Aj pri nich využíva virgule. „Keby niektorí ľudia viac verili tejto technike, vyhli by sa zbytočným problémom. Jeden chlap zo Šútova mal napríklad v dome problém s vodou. Vodári mu ho celý rozkopali, ale neprišli na nič. Raz mu jeden krčmár spomenul moje meno. Zavolal mi, aby som sa k nemu prišiel pozrieť. Defekt som našiel po chvíli. Po tom, čo všetko vyskúšal a čo mu narobili s domom bol prekvapený, aké to bolo jednoduché,“ spomína dôchodca. Prútikárstvo je do veľkej miery práca s energiou. Prútikár počas vyhľadávania vody o energiu prichádza. Po hodine je zvyčajne totálne vyčerpaný. Niekedy mu podmienky nedovoľujú vykonať potrebný úkon. „Keď sú vonku mínusové teploty, alebo som chorý a beriem lieky,“ spresňuje M. Hoferica.
